Vypuknutie vojenského konfliktu na Blízkom východe môže spôsobiť, že centrálni bankári budú nútení bojovať s novými inflačnými trendmi a zároveň zasadiť ranu ekonomickej dôvere v čase, keď sa zdá, že sa zvyšuje nádej na zvládnutie prudkého rastu cien vyvolaného pandémiou a ruskou inváziou na Ukrajinu. Agentúre Reuters to povedali oslovení analytici.
Izraelský šekel v reakcii na konflikt voči doláru klesol najnižšie za sedem rokov, čo prinútilo izraelskú centrálnu banku k rozhodnutiu, že predá až 30 miliárd dolárov z devízových rezerv, aby podporila menu.
Izraelský šekel dnes oslabil o 1,6 percenta na 3,9 za dolár. Index izraelskej akciovej burzy TA-35 v nedeľu klesol o 6,47 percenta, čo bol jeho najvyšší pokles za viac ako tri roky. Dnes však v reakcii na oznámenie izraelskej centrálnej banky rástol o 0,1 percenta.
Ak sa nezapojí Irán
"Izraelská ekonomika je veľmi silná," povedal spravodajskej televízii CNBC Zvi Eckstein, bývalý viceguvernér izraelskej centrálnej banky. "Ak nepríde fyzický útok zo strany Iránu, je veľmi pravdepodobné, že Izrael bude plne ekonomicky fungovať do týždňa alebo dvoch," dodal.
Izraelská mena bude podľa neho trochu devalvovaná, pretože ako Izraelčania, tak cudzinci budú znižovať svoje napojenie na Izrael kvôli rizikám.
Vplyv konfliktu na globálnu ekonomiku bude však zrejme jasnejší až neskôr a bude závisieť od toho, ako dlho potrvá, ako bude intenzívny a či sa rozšíri do ďalších častí regiónu, uvádzajú analytici. Je príliš skoro na to povedať, aké môžu byť dôsledky, uviedol šéf Banky pre medzinárodné vyrovnanie platieb Augustín Carstens.
Vojna však má prinajmenšom potenciál pridať súbor nepredvídateľných faktorov do globálnej ekonomiky, ktorá už teraz spomaľuje, a ovplyvniť náladu na amerických trhoch, ktoré sa stále snažia prispôsobiť možnosti, že americká centrálna banka bude udržiavať úrokové sadzby vysoké dlhšie, než mnohí investori očakávali.
Inflačné tlaky
"Akýkoľvek zdroj ekonomickej neistoty oneskoruje rozhodovanie, zvyšuje rizikové prirážky," uviedol ekonóm Northern Trust Carl Tannenbaum. Dodal, že najmä vzhľadom k regiónu panujú obavy o ceny ropy.
Trhy tiež podľa neho budú sledovať, ako vyzerajú scenáre ďalšieho vývoja a či vzhľadom na desaťročia nestability na Blízkom východe sa tento výbuch násilia bude vyvíjať inak, či je tu niečo, čo spôsobí vybočenie z dlhodobej rovnováhy.
Otázka konfliktu a jeho dopadu na ekonomiku bude určite aj na programe rokovaní globálnych finančných lídrov, ktorí sa dnes schádzajú v Maroku na zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, aby zhodnotili doterajší vývoj globálnej ekonomiky. Tá je kvôli pandémii a rastúcemu obchodnému napätiu veľmi rozkolísaná.
Pre centrálne banky konflikt predstavuje dilemu, či spôsobia nové inflačné tlaky. V regióne sa nachádzajú významní producenti ropy, ako Irán a Saudská Arábia, ale tiež sú tu hlavné lodné trasy cez Suezský prieplav.
Ďalšou obavou je, či to bude rana pre dôveru a ekonomika sa zadrhne. Predstavitelia Fedu označili nedávne vysoké ceny energií za možné riziko pre ich výhľad postupného znižovania inflácie a uviedli, že americká ekonomika sa vyhne recesii, pokiaľ nedôjde k nejakému neočakávanému šoku zvonku.