Rakúsky poslanec Európskeho parlamentu Thomas Waitz vo štvrtok zopakoval svoj odmietavý postoj voči obchodnej dohode medzi Európskou úniou (EÚ) a združením juhoamerických štátov Mercosur.
Či už ide o drevo, zlato alebo hovädzie mäso, dodávateľské reťazce nie sú vystopovateľné. To znamená, že nie je možné zistiť, či sa pri výrobe produktov dovážaných z juhoamerických štátov dodržiavajú európske normy, uviedol Waitz po ceste do Brazílie, kde strávil dva týždne. Informuje o tom agentúra APA.
Veľký obrat napriek určitým zlepšeniam nenastal, konštatoval politik z rakúskej strany Zelených. Odkázal pritom na brazílskeho prezidenta Lulu da Silvu, ktorého predchodca Jair Bolsonaro čelil kritike za mimoriadne laxný postoj k ochrane životného prostredia.
Na federálnej úrovni má Brazília po Lulovom nástupe skutočne dobré zákony, aj on však musel pristúpiť na kompromisy s mimoriadne vplyvnými vlastníkmi pôdy, pokračoval Waitz. Zákony sa navyše často nedodržiavajú a jednotlivé štáty federácie majú veľkú voľnosť v rozhodovaní, dodal.
Vo svojom odmietavom stanovisku poukázal aj na rozšírené používanie herbicídov a pesticídov, nelegálnu ťažbu zlata a zložitú situáciu, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv, osobitne v prípade pôvodných obyvateľov.
Okrem toho je v súčasnosti podľa neho technicky nemožné preskúmať, či poľnohospodárske produkty nepochádzajú z oblastí, kde bol predtým vyklčovaný dažďový prales.
Členské štáty juhoamerického združenia voľného obchodu Mercosur Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj nedávno ponúkli ústupky v rokovaniach s Úniou. Podmienili ich však finančnou podporou na realizáciu opatrení požadovaných zo strany európskeho bloku.
To by ale podľa rakúskeho politika znamenalo, že Únia bude musieť platiť vždy, keď sa rozhodne sprísniť svoje normy, čo označil za neprijateľné.
EÚ uzavrela dohodu so združením Mercosur už v roku 2019 takmer po 20 rokoch vyjednávaní, stále však nebola ratifikovaná. Jej uvedeniu do praxe bránia najmä obavy Únie z výrubu dažďových pralesov v Amazónii a politika Brazílie v oblasti ochrany klímy. Európska komisia navrhla, aby sa k dohode pripojil protokol so záväzkami v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a ľudských práv, čo viacerí predstavitelia zúčastnených juhoamerických krajín opakovane odmietli.