Holding Agrofert vo vyhlásení na svojich webových stránkach vyzval českého predsedu vlády Petra Fialu, aby skupinu vynechal zo svojich politických vyjadrení. Premiér už niekoľkokrát hovoril hlavne o zisku skupiny v súvislosti s cenami potravín a predsedom opozičného hnutia ANO Andrejom Babišom, do ktorého zverenských fondov patrí.
Agrofert už skôr uviedol, že hlavný podiel na vlaňajšom zisku mali chemické továrne v zahraničí a potravinárske firmy holdingu celkovo skončili na úrovni prevádzkového výsledku hospodárenia v strate.
Vysoké zisky
Fiala o Agroferte v poslednom čase hovoril niekoľkokrát. V auguste na agrosalóne Zem živiteľka v Českých Budějoviciach po rokovaní s Potravinárskou komorou a ďalšími zástupcami výrobcov potravín povedal, že ľudia musia vysoké zisky firiem pocítiť na poklese cien. Povedal tiež, že Babiš by mohol jedným rozhodnutím ceny znížiť. Babiš to odmietol s odkazom, že o cenách rozhodujú reťazce.
Minulý týždeň po stretnutí s predstaviteľmi obchodných reťazcov hovoril Fiala o tom, že firmy poberajú priame aj nepriame dotácie, ktoré platia daňoví poplatníci. Vláda tento rok zrušila dotáciu pre potravinárske firmy, ktorú predtým čerpali aj podniky z Agrofertu ako Vodňanská hydina, Penam alebo Kostolecké údeniny.
Fiala minulý týždeň okrem iného povedal, že keď niekto na jeho kritiku reaguje nervózne, tak to ukazuje, že niečo nie je v poriadku. Podpredsedu ANO Karla Havlíčka nazval "samozvaným hovorcom Agrofertu", ktorý obhajuje jeho rekordné zisky. Babiš minulý týždeň v snemovni Agrofert označil za svoju firmu a vyhlásil, že vládna koalícia zneužíva politickú moc na boj proti nej.
Holding Agrofert vlani zvýšil čistý zisk medziročne o 124 percent na 12,97 miliardy korún (530,3 milióna eur), tržby zvýšil o tretinu na 245 miliárd korún (desať miliárd eur). Predseda predstavenstva Zdeněk Průša už skôr k hospodárskym výsledkom skupiny uviedol, že hlavným ťahúňom rastu boli chemické továrne v zahraničí, ktoré sa na prevádzkovom výsledku hospodárenia podieľali z 56 percent.
Agrofert ceny neurčuje
V aktuálnom vyhlásení firma uviedla, že skupina nemá v žiadnom segmente trhu taký vplyv, aby mohla určovať ceny. Poukázala aj na vyšetrovanie Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže, ktorý uviedol, že žiadny z výrobcov potravín nemá také významné postavenie.
"Koncern Agrofert ani nemá žiadnu maloobchodnú predajnú sieť, kde by mohol zlacnieť potraviny pre konečného spotrebiteľa, nemáme ako ovplyvniť ceny na pultoch obchodov," stojí vo vyhlásení.
Holding tiež uviedol, že podiel dotácií na tržbách skupiny predstavuje menej ako jedno percento. "Konkrétne v Česku sme vlani čerpali 1,58 miliardy korún (64 miliónov eur) dotáciou. Oproti tomu sme v Česku odviedli vyše päť miliárd Kč na daniach a odvodoch, na mzdách vyplatili vyše desať miliárd korún (408 miliónov eur) našim asi 21-tisíc zamestnancom v Česku. Z miliárd korún odvodov a daní, ktoré zaplatia naše podniky a naši zamestnanci, financuje svoj rozpočet aj súčasná vláda," dodal. Agrofert vo svojom vyhlásení upozornil tiež na to, že niektoré jeho firmy skončili v strate.
Napríklad Kostolecké údeniny mali vlani stratu 154 miliónov korún (6,2 milióna eur). Hovorca holdingu Pavel Heřmanský už skôr ČTK povedal, že minulý rok bol pre producentov červeného mäsa zložitý, najmä pre situáciu na trhu pri bravčovom mäse. Päťmiliónovú stratu mal tiež podnik Krahulík - Mäsozávod Krahulčí. O viac ako polovicu na približne 12 miliónov korún (490-tisíc eur) klesol zisk spoločnosti KRST - Masna Kroměříž.
Výrazne lepší hospodársky výsledok mal naopak medziročne podnik Vodňanská hydina, ktorému vzrástol čistý zisk o 165 percent na 240,8 milióna korún (9,8 miliardy eur). Rekordný zisk mala podľa výročnej správy olomoucká mliekareň Olma, vlani vzrástol o 4,4 percenta na takmer 216 miliónov korún (8,8 miliardy eur). Napríklad pekáreň United Bakeries potom v minulom roku medziročne vzrástla tržby o 35 percent na 2,54 miliardy korún (103 miliónov eur), zatiaľ čo zisk klesol o 34 percent na 59,9 milióna korún.