Výpadky v dodávkach obilia a hnojív spôsobené vojnou na Ukrajine vytvorili najväčšiu krízu v oblasti potravinovej bezpečnosti minimálne od globálnej finančnej krízy z rokov 2007 až 2008. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol Medzinárodný menový fond. Nedostatku potravín ohrozujúcemu život teraz podľa MMF čelí zhruba 345 miliónov ľudí.
Fond odhaduje, že skupina 48 krajín, ktoré čelia najväčšej hrozbe nedostatku potravín, bude musieť v tomto a budúcom roku kvôli rastu cien potravín a hnojív zapríčinenému ruským útokom na Ukrajinu vynaložiť dodatočných deväť miliárd dolárov na dovoz. To oslabí finančné rezervy mnohých krehkých a s konfliktmi sa potýkajúcich krajín, ktoré už teraz čelia ťažkostiam s platobnou bilanciou kvôli pandémii covidu-19 a rastu nákladov na energie.
"Odhadujeme, že len v tomto roku budú silne postihnuté krajiny potrebovať až sedem miliárd dolárov na podporu najchudobnejších domácností," píše sa v príspevku na blogu MMF, ktorého spoluautorom je šéfka fondu Kristalina Georgievová. Vojna na Ukrajine podľa príspevku prehĺbila potravinovú krízu, ktorá naberala na sile už od roku 2018.
"Ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu si vyberali svoju daň čoraz častejšie a závažnejšie klimatické šoky, regionálne konflikty a pandémie. Narúšali produkciu a distribúciu potravín a zvyšovali náklady na výživu ľudí a rodín. Situácia nabrala ešte dramatickejší obrat s príchodom vojny na Ukrajine, "uvádza sa v príspevku.
MMF teraz vyzýva na rýchle zvyšovanie pomoci prostredníctvom Svetového potravinového programu a ďalších organizácií aj na cielené rozpočtové opatrenia dotknutých krajín na podporu chudobných. Dodáva však, že prioritou vlád musí byť boj proti inflácii.
Fond tiež vyzýva na odstránenie obmedzení vývozu potravín a ďalších protekcionistických opatrení. V tejto súvislosti poukazuje na štúdiu Svetovej banky, podľa ktorej sa tieto opatrenia podieľajú až deviatimi percentami na raste svetových cien pšenice.
Rusko a Ukrajina boli pred vojnou poprednými vývozcami obilia aj hnojív. Podiel Ukrajiny na globálnom exporte kukurice predstavoval zhruba 15 percent a na globálnom vývoze pšenice zhruba 12 percent, napísala agentúra Reuters.