Keď ste v roku 1998 rozbehli súkromnú školu Algebra, bolo vaším cieľom zmeniť vzdelávací systém v Chorvátsku?
V skutočnosti to bolo trochu inak. V tom čase sme ešte len vstupovali do vzdelávacieho systému. Na úplnom začiatku sme to nevideli tak, že chceme veci meniť. Brali sme to ako príležitosť ponúknuť ľuďom základný výcvik technických zručností. Takže sme nevznikli hneď ako univerzita či vysoká škola, ale ako organizácia, ktorá ponúka tréningy na pôde iných vzdelávacích inštitúcií či v kanceláriách firiem. Svoje aktivity sme koncom 90. rokov minulého storočia smerovali práve týmto smerom.
Na prelome tisícročí bolo súkromné vzdelávanie na Slovensku v úplných začiatkoch. Platilo to isté aj v Chorvátsku?
Áno, bolo to presne tak. Úplne rovnakú situáciu sme mali aj my v Chorvátsku. Prvé súkromné univerzity začali v našej krajine vznikať až šesť rokov po našom založení, teda v roku 2004. My sme akreditáciu pre našu univerzitnú vysokú školu dostali v roku 2007. Spočiatku sme však boli jednou z vôbec prvých súkromných spoločností, ktoré poskytovali služby v oblasti vzdelávania dospelých. Patrili sme možno medzi desať prvých inštitúcií, ktoré ponúkali práve toto. A každý na nás hľadel podozrievavo.
Čo vám hovorili?
Pýtali sa nás – čo vlastne chcete robiť a prečo to robíte práve takto? Treba pripomenúť, že vzdelávanie v Chorvátsku, rovnako ako v ostatných krajinách bývalého východného bloku, bolo v tom čase výsostným privilégiom verejného, a nie súkromného sektora. Všetci sa preto na nás pozerali s istou podozrievavosťou.
Prečo ste im boli podozriví práve vy? Veď podobných inštitúcií bolo viacero...
Pretože zároveň s nami vznikli aj niektoré súkromné školy, ktoré neprišli s úmyslom zaplniť medzeru, ale ponúknuť alternatívu. Avšak chceli ju zrealizovať spôsobom, ktorý im bude zarábať veľké peniaze. My sme to takto naozaj nechceli. Vybrali sme sa úplne opačným spôsobom. Peniaze pre nás neboli skutočným hlavným dôvodom, prečo sme túto organizáciu založili.
Pri podnikaní sú predsa peniaze vždy dôležité...
Samozrejme, sú dôležité, ale mali by byť výsledkom vašej práce, a nie hlavnou motiváciou, prečo svoju spoločnosť zakladáte. Prirodzene, ak chcete podnikať, musíte byť v zisku. Aj my musíme financovať vnútorné pohyby a celý chod firmy, aby sme vôbec mohli fungovať a platiť našich zamestnancov. No peniaze by nemali byť tým primárnym hnacím motorom pre to, aby ste tento biznis vôbec naštartovali. Myslím si, že v konečnom dôsledku to je takto vždy. V každom podnikaní, nielen vo vzdelávaní. Máte nejakú myšlienku, nápad, vytýčite si svoje ciele a peniaze by mali prísť až neskôr, nie na úplnom začiatku.
Od iných škôl ste sa odlišovali špecializáciou v segmente IT a digitalizácie. Videli ste tu veľký potenciál?
Bola to naša dlhodobá vízia. Chceli sme na trh priniesť nový druh inštitúcie, ktorá bude pomáhať predovšetkým mladým ľuďom. Štartovali sme síce so vzdelávaním dospelých, ale následne sme sa začali viac orientovať na mladých, aby sme im ponúkli príležitosti pre globálne kariéry.
Internet bol v tom období ešte len v plienkach...
Áno, boli to časy, keď internet iba nastupoval. Avšak my sme videli jeho možnosti, všetky príležitosti, ktoré ponúkal. Samozrejme, keď dnes obrátime svoj pohľad späť do minulosti, je nám jasné, že vtedy ešte nikto nevedel presne povedať, že to bude vyzerať takto alebo takto. V 90. rokoch veľa ľudí nepremýšľalo nad globálnym dosahom internetu na pracovné miesta. Rozvoj platforiem ako top teller či e-lancer, teda akýchsi digitálnych nomádov, ktorí dnes môžu pracovať z ktoréhokoľvek miesta na svete, stál na úplnom začiatku. A práve do toho sme investovali. Vedeli sme, že digitalizácia zmení svet.
Stalo sa to pre vaše podnikanie hlavnou motiváciou?
Áno. Videli sme príležitosti, ako byť nielen viac produktívny, ale skutočne meniť svet. Vezmite si, že v tom čase sme všetci boli mladí inžinieri, ktorí práve končili svoje školy. Keď sme Algebru zakladali, ešte stále sme navštevovali univerzitu, nemali sme ukončené štúdiá. Ja som mal len 23 rokov. A toľko isto mali aj moji kolegovia. Práve v takomto veku sme vstupovali do podnikania v segmente vzdelávania.
Predpokladám, že sa prispôsobujete rýchlym zmenám v IT...
Prirodzene, je to veľmi dynamická práca, počas ktorej sa neustále musíte prispôsobovať vývoju. Od toho sme oveľa viac závislí ako verejný sektor. Ak chceme na trhu prežiť, musíme byť omnoho agilnejší a dynamickejší. Naše existujúce programy preto každý rok meníme a zavádzame úplne nové. Otvárame ich hneď, ako si to situácia vyžiada. Takže určite nie sme zaseknutí v tom, čo robíme dnes. Sme naozaj pripravení prijímať zmeny nie na ročnej, ale na mesačnej či dokonca každodennej báze.
Na štátnych univerzitách takéto zmeny asi možné nie sú...
Máte pravdu. Som presvedčený, že práve toto je naša veľká výhoda oproti štátnym školám. Možno väčšia než čokoľvek iné. No takto to v podstate išlo od nášho vzniku. Od chvíle, keď sme Algebru v roku 1998 založili, sme postupne otvárali nové a nové študijné programy. A zaoberali sme sa nielen samotným technickým výcvikom, ale aj ďalšími systémovými možnosťami, ako pomôcť budúcim softvérovým inžinierom v rozvoji ich kariéry.
Dnes už vysoké školstvo vyzerá úplne inak a sčasti za to môže nástup technológií...
Presne tak. Keďže sa nové technológie rýchlo rozvíjali, postupne sa objavovali nové príležitosti aj pre samotné štúdium. Môžem uviesť jeden príklad. V tom čase dominovali sociálne vedy. Dnes jednoznačne môžeme povedať, že digitálna oblasť ponúka ešte viac globálnych príležitostí aj bohatšie kariérne možnosti. Ak však skombinujete humanitné vedy s tými digitálnymi, váš potenciál sa znásobí. Veď si to sám porovnajte – máte tu digitálny marketing, digitálnu používateľskú skúsenosť, architektúru či dizajn. Takže vôbec nie je jedinou perspektívou pre mladých ľudí, aby si vybrali len jednu oblasť – buď humanitnú, alebo technologickú. Ak navzájom skombinujete sociál s digitálom, získate úplne nové zručnosti. A teda máte oveľa väčšie šance na úspech než bez nich.
Problémom možno je, že najmä staršej generácii technologické zručnosti chýbajú...
Možno je to naozaj tak. Sú tam skutočne zamestnaní aj takí ľudia, ktorí hovoria, že humanitné odbory už nie sú kariérou, akú by si mladí ľudia mali teraz vyberať. Pretože všetko je dnes len o inžinierstve a informačných technológiách. No nie je to pravda. Digitál a IT prinášajú nové dimenzie aj pre tých ľudí, ktorí pracujú v tradičných sociálnych a humanitných odboroch.
Dnes ste najväčšou súkromnou školou v Chorvátsku s 15-tisíc študentmi ročne. Ponúkate im plnohodnotné vzdelanie?
Áno, ponúkame vysokoškolské štúdium na úrovni prvého aj druhého stupňa. Robíme takisto MBA programy. A v tomto momente sa nachádzame v procese, ktorého výsledkom bude, že sa staneme plnohodnotnou univerzitou. Ako som už spomínal, momentálne sme univerzitnou vysokou školou. Keď už budeme riadnou univerzitou, tak začneme poskytovať aj študijné programy s titulom PhD. Vo veľkej miere však spolupracujeme aj so špičkovými zahraničnými inštitúciami. I vďaka tomuto môžeme zakaždým ponúkať nové programy.
Môžete byť konkrétnejší?
Máme napríklad spoločný projekt s poprednou francúzskou technologickou školou Epitech. Rozbehli sme s ňou vzájomný program na úrovni druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania v oblasti internetu vecí – IoT – a umelej inteligencie – AI. Máme tiež nejaké programy s americkým MIT – Massachusettským technologickým inštitútom, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie inštitúcie tohto druhu nielen v Spojených štátoch, ale na celom svete. Tieto veci sa týkajú využívania dátovej vedy. Rozbehli sme taktiež skvelú spoluprácu s Londýnskou univerzitou. Toto všetko je odrazový mostík, ktorý nám pomáha k tomu, aby sme vždy mohli ponúknuť niečo nové. Takisto však vo veľkom rozvíjame naše vlastné interné programy.
Predstavíte nám ich bližšie?
Môžem s veľkou hrdosťou prezradiť, že tento rok sa jeden z našich študijných programov – digitálny marketing – zaradil medzi najžiadanejšie a najzaujímavejšie programy na chorvátskych súkromných univerzitách vôbec. My sme spomedzi nich rozhodne už teraz číslo jeden, čo sa týka počtu študentov, ktorí sa zapísali na naše štúdiá. V Chorvátsku máme národný systém pre zápisy do vyššieho vzdelávania. A práve v ňom má Algebra zastúpenie najväčšieho počtu študentov. Ešte je tu však jeden dôležitý aspekt.
Aký aspekt máte na mysli?
Absolútna väčšina všetkých našich konkurentov je dotovaná. Štúdium je tam buď zadarmo, alebo za veľmi nízky poplatok. Avšak my nemáme žiadne dotácie – od štátu, od vlády ani od nikoho iného. Tak-
že ak chcete študovať na Algebre, musíte mať na to silný dôvod, pretože potrebujete za každý rok zaplatiť veľkú sumu peňazí. A my sa im snažíme tento dôvod ponúknuť, Robíme pre to všetko, vyučujeme, zaoberáme sa celoživotným vzdelávaním, pracujeme aj s juniormi a malými deťmi. Máme veľa komerčných i nekomerčných projektov. Takisto sú tu aplikované projekty s rôznymi firmami a inštitúciami.
Vyučujete v chorvátčine aj v angličtine?
Štúdium a výcvik poskytujeme v chorvátskom jazyku, ale všetky naše študijné a tréningové programy prvého stupňa aj niektoré programy zakončené magisterským titulom sú v angličtine, keďže veľmi dobre vieme jednu vec. Ak chceme byť naozaj úspešní, musíme sa približovať k externým trhom, ktoré sú oveľa väčšie, než je ten chorvátsky. Naša krajina má hrubým odhadom štyri milióny obyvateľov. Spolu s ostatnými ľuďmi v iných krajinách, ktorí hovoria chorvátskym jazykom, to bude možno osem miliónov. Určite to nebude viac než 20 miliónov, to je maximum.
Vaše ambície siahajú ďalej...
Áno. Ak chceme využiť príležitosti na Ďalekom či Blízkom východe alebo v Latinskej Amerike, prípadne aj v Afrike, potom musíme cieliť na oveľa širší trh. Preto je našou prirodzenou stratégiou ponúkať štúdium v angličtine. A to robíme aj v čase pandémie. Túto jar, povedzme od februára či marca, sme mali v Chorvátsku fyzicky prítomných okolo 65 až 70 zahraničných študentov.
Z ktorých krajín k vám prišli?
Z Francúzska, Bieloruska, Ukrajiny, Číny či Indie, prakticky zo všetkých častí sveta. Tí všetci študovali tu v Chorvátsku. Je to veľká vec, keď môžete robiť niečo podobné na takejto globálnej úrovni. Využívame pritom aj rôzne platformy. Samozrejme, nejakú časť štúdií sme uskutočnili online, ale zase nie až tak veľa. Snažíme sa spraviť toľko veľa, koľko sa dá a čo nám situácia dovolí, priamo v triedach a školských učebniach. Skombinovaním všetkých týchto vecí získate veľkú skúsenosť. Chorvátsko je totiž krajinou s veľmi dlhou históriou a dedičstvom vzdelávania aj inovácií. Navyše sme súčasťou Európskej únie, nachádzame sa v strede všetkého. Sme blízko k Alpám aj k stredomorskému regiónu. A veľkú kvalitu ponúkame za cenu, ktorú si môžete dovoliť.
Prichádzajú vaši študenti na americký MIT a odtiaľ k vám?
S MIT nemáme žiadnu výmenu študentov a vyučujúcich. Nadviazali sme však s nimi určitú spoluprácu vo vyučovaní. Takisto máme skvelú kooperáciu s Epitechom či ďalšími univerzitami, s ktorými sme sa dohodli na programoch vzájomnej študentskej výmeny. To je však len jedna časť toho, čo v rámci týchto aktivít robíme.
Aké sú tie ďalšie časti?
Spolupracujeme s viac ako sto rôznymi inštitúciami, z ktorých ľudia chodia k nám do Záhrebu. Tak-
isto má silné aktivity naša letná a zimná medzinárodná škola, ktorá funguje na plnoškálovej výmene študentov. Keď sa na to pozriete zbližša, je to spôsob, ako mladí ľudia získajú vedomosti o rozličných kultúrach, spoznávajú ľudí z celého sveta. Obzvlášť to platí tu v Európskej únii. Som si istý, že veľmi dobre viete, koľko študentov migruje medzi jednotlivými krajinami iba na jeden semester. No my ich chceme prilákať na dlhšie.
Na koľko?
Napríklad aj na celé štúdium prvého alebo druhého stupňa. Týmto spôsobom nielenže asistujeme mladým ľuďom, aby naštartovali svoje kariéry, ale zároveň pomáhame lokálnym ekosystémom a spoločnostiam. Tie v Chorvátsku v týchto dňoch skutočne veľmi rýchlo napredujú a budujú si obrovské príležitosti v rámci celej našej ekonomiky. Chorvátsko bolo až donedávna silno zamerané len na pár segmentov. Spoliehalo sa pritom najmä na turizmus, ktorý bol jedným z najsilnejších sektorov. Staral sa zhruba o 20 percent HDP.
Začína sa to meniť?
Áno. V tomto momente máme dve unikátne technologické spoločnosti, z ktorých každá má trhovú hodnotu presahujúcu jednu miliardu eur. Myslím, že toto je v našej časti sveta úplne jedinečné. Tieto spoločnosti pritom nepracujú len pre seba. Ťahajú so sebou celý chorvátsky technologický sektor. A dopredu sa tak tlačí celá ekonomika.
Chodia do vašej krajiny aj zahraničné giganty?
Áno, stále tu máme aj R&D centrá globálnych spoločností, ako je Ericsson, Siemens a podobne, kde ľudia pracujú na výskume a vývoji. Toto všetko prispieva k tomu, že v súčasnosti u nás vládne silné technologické zmýšľanie poháňané úspechom 15 či 20 spoločností, ktoré prišli takpovediac odnikiaľ. Prerazili ako startupy. A tým, že pre všetky tieto firmy vychovávame ľudí, pomáhame v rozvoji celého technologického ekosystému. Nielen našim chorvátskym, ale celoeurópskym spôsobom.
Kto je Hrvoje Josip Balen
Rodák zo Záhrebu je spolumajiteľom a spoluzakladateľom spoločnosti Algebra, ktorá sa stala najväčšou súkromnou vzdelávacou inštitúciou v Chorvátsku. Každý rok sa na ňu zapíše 15-tisíc študentov, ktorí po jej absolvovaní pracujú v najznámejších technologických gigantoch sveta. Balen je aktuálnym chorvátskym EY Podnikateľom roka. HN sú tradičným mediálnym partnerom tejto súťaže.
O súťaži EY Podnikateľ roka
Spoločnosť EY vyhlasuje ďalší ročník súťaže EY Podnikateľ roka. Víťaz súťaže sa zaradí do medzinárodného spoločenstva najlepších podnikateľov a v júni 2022 bude reprezentovať Slovensko na svetovom finále súťaže v Monte Carle.
Poslaním samotnej súťaže je predstaviť verejnosti výnimočné podnikateľské príbehy, ktoré môžu byť vzorom pre mladých, začínajúcich podnikateľov. Odoslať prihlášku je možné do 30. novembra 2021, pričom môže byť nominovaný podnikateľ - fyzická osoba, vlastník alebo spoluvlastník obchodnej spoločnosti, ktorý má rozhodujúci vplyv na jej riadenie a ktorý aktívne pôsobí v jej vedení. Nominovať podnikateľa do súťaže môže ktokoľvek, napríklad aj jeho kolega, zákazník, zamestnanec alebo príbuzný, najlepšie prostredníctvom nominačného formulára na stránkach www.eypodnikatelroka.sk alebo emailom Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
„Dlhodobým cieľom súťaže EY Podnikateľ roka je oceniť úspešných slovenských podnikateľov, ukázať širokej verejnosti pozitívne príklady a inšpirovať všetkých, ktorí majú chuť a odvahu začať podnikať," hovorí Marián Bíž, vedúci partner spoločnosti EY v Slovenskej republike a dodáva: „chcel by som vyzvať všetkých podnikateľov, ktorí svojou poctivou prácou vybudovali úspešné spoločnosti, aby sa do súťaže prihlásili. Zároveň sa obraciam na širokú verejnosť: Nominujte podnikateľa, ktorého si vážite, aby sa o ňom mohli dozvedieť aj ostatní a inšpirovať sa jeho podnikateľským príbehom. V týchto dňoch a mesiacoch potrebujeme, ešte viac ako zvyčajne, ukázať pozitívne podnikateľské vzory, ktoré dávajú slovu podnikateľ ten správny význam.“
Minuloročným slovenským podnikateľom roka sa stal Michal Meško, spolumajiteľ spoločnosti Martinus. „Ak je pre športovca jednou z hlavných udalostí jeho kariéry olympiáda, pre podnikateľov to môže byť súťaž EY Podnikateľ roka. Za tie roky pomohla priniesť nespočetné množstvo úspešných príbehov firiem, ich zakladateľov, majiteľov aj lídrov – po svete i na Slovensku. Bolo mi cťou zúčastniť sa uplynulého ročníka súťaže a už teraz trošku závidím všetkým, ktorí sa do toho pustia a ešte ich to všetko len čaká, “ povedal Michal Meško o súťaži.
V celosvetovom finále zvíťazil juhokórejský podnikateľ JungJin SEO, čestný predseda predstavenstva juhokórejskej skupiny Celltrion. Za takmer 20 rokov od jej založenia sa spoločnosti podarilo naplniť svoju ambíciu, ktorou je zlepšovať podmienky zdravia a blahobytu pre všetkých vyvíjaním prelomových liekov na liečbu autoimunitných ochorení, rôznych foriem rakoviny a najnovšie aj COVID-19. Spoločnosť, ktorú JungJin založil spolu so svojimi piatimi kolegami, sa rozrástla a v súčasnosti zamestnáva viac než 2 100 ľudí. Disponuje povoleniami na predaj vo viac než 90 krajinách a jej tržby presiahli 1,69 mld. USD.
Porota sa riadi medzinárodne platnými pravidlami EY. Proces hodnotenia je komplexný a zohľadňuje okrem ekonomických údajov aj osobnosť súťažiaceho, jeho podnikateľský príbeh, stratégiu, medzinárodné pôsobenie a podobne. Porotcovia sa tak okrem iného zamerajú na podnikateľského ducha nominovaného, jeho čestnosť a poctivosť či spoločensky prospešné aktivity.
„Slovensko budúcnosti vidíme ako moderné, úspešné a zelené. S rastúcou ekonomikou aj zamestnanosťou a so zlepšujúcim sa podnikateľským prostredím. Ako moderný a zodpovedný líder pre život a podnikanie sme našim firemným klientom v uplynulom roku priniesli digitálne novinky, ktoré im pomohli prekonať aj krízové obdobie. Sme hrdí na to, že už po druhý krát môžeme byť exkluzívnym partnerom súťaže EY Podnikateľ roka, ktorá oceňuje úspešných, pracovitých a inšpiratívnych podnikateľov. Pretože aj takýto ľudia spoluvytvárajú budúcnosť, na ktorú sa môžeme všetci tešiť,“ povedal Norbert Hovančák, člen predstavenstva zodpovedný za firemné bankovníctvo a finančné trhy Slovenskej sporiteľne.
Súťažné kategórie
Súťaží sa v kategóriách EY Podnikateľ roka Slovenskej republiky, EY Technologický podnikateľ roka a EY Začínajúci podnikateľ roka. O titul EY Začínajúci podnikateľ roka sa môže uchádzať každý účastník súťaže, ktorý podniká minimálne 2 roky a nie viac ako 5 rokov. Meno držiteľa titulu EY Podnikateľ roka 2021 bude spolu s víťazmi v ďalších kategóriách vyhlásené vo marci 2022.
Víťaza vyberá nezávislá porota zložená predovšetkým z predchádzajúcich víťazov súťaže a podnikateľa posudzuje podľa medzinárodne jednotných kritérií. Nezaujímajú ju len finančné výsledky firmy, ale hlavne zaujímavé podnikateľské príbehy, ktoré sú inšpiráciou a vzorom pre ostatných. Proces hodnotenia je zameraný aj na osobnosť súťažiaceho, jeho čestnosť, stratégiu či spoločensky prospešné aktivity. V súčasnosti sa ako jediná svetovo uznávaná súťaž svojho druhu pravidelne vyhlasuje v 60 krajinách na šiestich kontinentoch. Na Slovensku sa súťaž koná od roku 2006.
Porota súťaže EY Podnikateľ roka 2021
Michal Meško, predseda poroty, Martinus s.r.o., EY Podnikateľ roka 2020
Juraj Habovštiak, MTS, spol. s r.o., EY Podnikateľ roka 2019
Šimon Šicko, Pixel Federation, s.r.o., EY Podnikateľ roka 2018
Michal Weis, IBL Software Engineering, spol. s r.o., EY Podnikateľ roka 2017
Jozef Klein, Asseco Central Europe, a.s., EY Podnikateľ roka 2016
Patrick Hessel, c2i s.r.o, EY Podnikateľ roka 2015
Eva Stejskalová, MicroStep, EY Podnikateľ roka 2014
Vladimír Šrámek, DECODOM, EY Podnikateľ roka 2013
Ľuboš Fellner, BUBO Travel agency, EY Podnikateľ roka 2011
Tomáš Bel, EXIsport, EY Podnikateľ roka 2010
Michal Štencl, Sygic, EY Podnikateľ roka 2009
Peter Zálešák, NAY, EY Podnikateľ roka 2008
Róbert Šimončič, generálny riaditeľ SARIO
Norbert Hovančák, Slovenská sporiteľňa, a.s., exkluzívny partner súťaže
Partneri súťaže EY Podnikateľ roka 2021
Exkluzívnym partnerom súťaže je Slovenská sporiteľňa, generálnymi partnermi sú spoločnosti Corwin a spoločnosť SAP Slovensko, partnerom súťaže je Slovanet. Automobilovým partnerom súťaže je BMW a imidž partnerom značka Marco Mirelli. Medzi mediálnych partnerov patrí už tradične aj denník Hospodárske noviny.
O súťaži EY Podnikateľ roka
EY Podnikateľ roka je najprestížnejšia svetová súťaž podnikateľov, ktorá vzdáva hold výnimočným osobnostiam. Jej cieľom je ukázať verejnosti vynikajúce osobné príklady na poli podnikania, ktoré môžu byť vzorom pre mladých, začínajúcich podnikateľov. Súťaž EY Podnikateľ roka je koncipovaná ako medzinárodná, preto sú kritériá, podľa ktorých sa posudzujú jednotliví účastníci, v každej krajine porovnateľné. V súčasnosti sa ako jediná svetovo uznávaná súťaž svojho druhu pravidelne vyhlasuje v 60 krajinách na šiestich kontinentoch. Podrobnejšie informácie nájdete na www.eypodnikatelroka.sk