Európska komisia navrhla pre Slovensko výnimku z embarga na ruskú ropu do konca roku 2024, rovnako aj pre Maďarsko. Česko by malo dostať výnimku do polovice toho istého roka. Po rokovaní veľvyslancov úniových krajín to dnes novinárom oznámil diplomatický zdroj, podľa ktorého štáty napriek pozitívnemu vývoju zatiaľ nedospeli ku konečnej zhode na nových sankciách.
Podľa informácií ČTK bude teraz exekútíva dojednávať ďalšie záruky pre Budapešť a Bratislavu. Veľvyslanci by sa mali znova stretnúť cez víkend. Aby embargo začalo platiť, štáty ho musia schváliť jednomyseľne.
V snahe presvedčiť štáty váhajúce s jeho podporou prišla podľa spomínaného zdroja Reuters úniová exekutíva s niekoľkými ďalšími ústupkami vrátane podpory investícií do novej ropnej infraštruktúry.
Komisia v stredu v rámci šiesteho balíka sankcií za ruskú inváziu na Ukrajinu navrhla do konca roka úplne ukončiť dovoz ropy z Ruska. Návrh pôvodne počítal s ročnou výnimkou pre Maďarsko a Slovensko, ktoré sú na kľúčovej energetickej surovine z Ruska najviac závislé.
Návrh môže byť schválený len jednohlasne
Budapešť aj Bratislava však návrh odmietli podporiť s požiadavkou výrazne dlhšieho prechodného obdobia. Čas na zabezpečenie dostatočných zásob prúdiacich Transalpínskym ropovodom TAL z juhu Európy si vyžiadala aj česká vláda.
Dnešný návrh jej tak podľa Reuters dáva čas do júna 2024. Pokiaľ by sa podarilo kapacitu ropovodu navýšiť skôr, má pre Česko začať platiť embargo už pred spomínaným dátumom. Návrh teraz počíta aj s európskou podporou investícií do novej infraštruktúry či zmiernením hospodárskeho dopadu embarga.
Podľa spomínaného zdroja je pre nové výnimky týkajúce sa trojice štátov medzi ostatnými krajinami jednoznačná podpora. Zostáva však doriešiť záruky, že po odpojení ruských ropovodov budú mať dostatok ropy a vyhovujúcu infraštruktúru. To sa okrem spomínanej trojice týka aj Bulharska, ktoré tiež žiadalo výnimku, podľa komisie však neuviedlo dostatočný dôvod.
"Som presvedčená, že tento balík zavedieme. Ak to potrvá o deň dlhšie, potrvá to o deň dlhšie, ale posunuli sme sa správnym smerom," vyhlásila dnes predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová.
Úpravy sa týkajú aj plánovaného zákazu prepravy ruskej ropy tankermi z krajín EÚ, s ktorým malo problémy najmä Grécko. Namiesto pôvodne navrhovaného mesačného prechodného obdobia teraz počíta s trojmesačnou lehotou.
Komisia urobila zmeny vo svojom pláne uvaliť embargo na ruskú ropu, aby ho podporili aj krajiny, ktoré mali s doterajším návrhom problémy, uviedol pre Reuters zdroj z EÚ oboznámený so záležitosťou. Návrh totiž môže byť schválený len jednohlasne.
Sulík: Nie je pravda, že sa nepripojíme
Minister hospodárstva Richard Sulík v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že Slovensko žiada Európsku úniu o trojročnú výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy. Zároveň odmietol spájanie pozície Slovenska s postojom maďarskej vlády, ktorá embargo odmieta a žiada pre seba trvalú výnimku.
"Nie je pravda, že sa nepripojíme k sankciám proti Rusku," povedal Sulík. Slovensko je však podľa ministra spolu s Maďarskom a Českom v špecifickej pozícii, pretože ostatné štáty majú možnosť dodávateľov ropy okamžite zmeniť. Iba desať až 20 percent ruskej ropy je do Európy dodávaných ropovodom, zvyšok je dovážaný loďami. "My súhlasíme s touto sankciou, ale hovoríme, že budeme potrebovať prechodné obdobie, kým sa novej situácii prispôsobíme," dodal Sulík.
Maďarský premiér Viktor Orbán uviedol, že jeho krajina nemôže podporiť návrh ropného embarga. "Rovnalo by sa to zhodeniu atómovej bomby na maďarskú ekonomiku," povedal Orbán v piatok v rozhovore pre štátny rozhlas. Dodal, že jeho krajina nedokáže nahradiť ruskú ropu ani po 20 mesiacoch, ako návrh komisie predpokladá v prípade Maďarska.
"My presne vieme, čo potrebujeme, predovšetkým na dokončenie tohto procesu potrebujeme päť rokov," uviedol Orbán. Podľa neho Maďarsko tiež potrebuje rozsiahle investície do rafinérií a prepravného systému, čo by umožnilo import inej než ruskej ropy. Dodal však, že Budapešť je ochotná rokovať o novom návrhu, ktorý by zohľadňoval jej záujmy.