Washington očakáva menový výbor americkej centrálnej banky podľa očakávania zvýšil základnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu do rozmedzia 0,75 percenta až jedno percento.
Je to najvyššie zvýšenie úrokov za posledných 22 rokov. Vo vyhlásení Fed tiež oznámil, že budúci mesiac začne znižovať objem držaných dlhopisov.
Kroky menového výboru majú znížiť infláciu, ktorá je teraz najvyššia za 40 rokov.
Neutíchajúce dopady vojny
Rozhodnutie o zvýšení úrokov bolo podľa banky jednomyseľné av súlade s očakávaniami analytikov opýtaných agentúrou Reuters. Fed tak nadviazal na marcové zvýšenie sadzby o štvrť percentuálneho bodu.
Napriek poklesu hrubého domáceho produktu v prvých troch mesiacoch roka zostávajú výdavky domácností a fixné investície firiem vysoké, upozornil Fed.
Inflácia potom zostáva zvýšená a kvôli vojne na Ukrajine a novým koronavírusovým obmedzeniam v Číne zrejme zostanú inflačné tlaky vysoké.
Fed tiež začne znižovať svoju rozvahu, ktorá stúpla až na deväť biliónov dolárov, keď sa centrálna banka snažila ochrániť ekonomiku pred pandémiou choroby covid-19. V júni, júli a auguste by mala súvaha klesať o 47,5 miliardy USD mesačne a september by sa táto suma mohla zvýšiť na 95 miliárd USD mesačne.
Nájdenie rovnováhy
Zvýšenie úrokovej sadzby zdražuje úvery a spomaľuje dopyt. To pomáha spomaľovať infláciu, ale zároveň oslabuje hospodársky rast.
Centrálna banka sa preto musí snažiť zvýšiť úrokové sadzby natoľko, aby obmedzila infláciu, a zároveň neohrozila ekonomický rast a trh práce.
Inflácia v USA sa teraz nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Fedu. V marci stúpla na 8,5 percenta, čo bola najvyššia úroveň od decembra 1981. Šiesty mesiac po sebe ceny rástli tempom nad šesť percent. Najviac sa zvyšovali ceny jedla a energií, ktoré ženie nahor ruská invázia na Ukrajinu.
Ďalej sa zvyšovali aj náklady na bývanie. HDP potom v prvom štvrťroku klesol o 1,4 percenta po raste o 6,9 percenta vo štvrtom štvrťroku.