Skupina popredných nemeckých ekonomických inštitútov v stredu znížila svoju prognózu rastu najväčšieho európskeho hospodárstva v tomto roku. A varovala, že v prípade náhleho prerušenia dodávok ruského plynu v polovici apríla, by sa Nemecko na budúci rok prepadlo do recesie.
Skupinu tvorí nemecký inštitút pre výskum hospodárstva Ifo, Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku IfW Kiel, inštitút pre hospodársky výskum v Halle (IWH) a RWI, inštitút pre hospodársky výskum v Essene.
Podľa ich najnovšej predpovede sa hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka tento rok zvýši len o 2,7 percenta namiesto o 4,8 percenta, ktoré predpokladali vlani v auguste, keďže ruská vojna na Ukrajine a problémy v dodávateľských reťazcoch obmedzujú jeho rast. V minulom roku vzrástol HDP Nemecka o 2,9 percenta.
Napriek zhoršeniu je prognóza inštitútov pre tento rok stále optimistickejšia ako nedávna predpoveď vládneho panelu nezávislých ekonomických poradcov, podľa ktorej sa HDP v tomto roku zvýši len o 1,8 percenta.
Inštitúty v spoločnom vyhlásení zároveň upozornili, že náhle prerušenie dodávok ruského plynu v polovici apríla by obmedzilo rast HDP Nemecka na 1,9 percenta v tomto roku a stiahlo Nemecko do recesie v roku 2023, pričom odhadli, že jeho HDP by klesol o 2,2 percenta.
Dôvodom revízie výhľadu nemeckej ekonomiky je podľa inštitútov vojna na Ukrajine a "horší než očakávaný priebeh" pandémie nového koronavírusu počas zimy.
V roku 2023 počítajú inštitúty zatiaľ s miernym zrýchlením rastu HDP na 3,1 percenta. Ich základné predpovede na tento a budúci rok však predpokladajú, že dodávky plynu budú pokračovať a nedôjde k ďalšej eskalácii vojny na Ukrajine.
V prípade prerušenia dodávok energií odhadli "kumulatívnu stratu HDP v rokoch 2022 a 2023 zhruba na 220 miliárd eur.
Nemecko je závislé od plynu z Ruska, ktorý sa podieľa približne 40 percent na celkových dodávkach komodity. Vláda pracuje na znížení tejto závislosti, ale tvrdí, že potrebuje čas, aby úplne vyradila ruský plyn, a stavia sa proti okamžitému zastaveniu dodávok.
Popredné inštitúty v stredu zároveň varovali politikov, aby boli opatrní pri plánovaní balíčkov pomoci, nech ich opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií na domácnosti a firmy, ešte viac nezvýšia infláciu.
Popredné inštitúty najnovšie očakávajú priemernú mieru inflácie v tomto roku na úrovni 6,1 percenta, čo bude najviac za 40 rokov. Inštitúty pripravujú spoločnú správu dvakrát ročne, na jar a na jeseň.