Koronavírus otočil migračné toky v Európe. Milióny Východoeurópanov sa na začiatku uzavretia ekonomík rozhodli ísť domov.
Otázkou je, či sa po otvorení hraníc opäť vrátia späť do západných štátov, kde pracovali a zarábali. Ich materské krajiny teraz organizujú programy na podporu pracovného trhu. Chcú si tak udržať sily, ktoré pred rokmi stratili.
Napríklad do Rumunska sa počas pandémie vrátilo 1,3 milióna občanov. Medzi nimi aj Mihaela Danaila, ktorá sa deväť rokov starala o dôchodkyňu v Taliansku. Tá však nedávno podľahla koronavírusu. Danaila tak premýšľa, že by vo svojej materskej krajine zostala aj po pandémii.
"Nechcem sa vracať, život medzi cudzincami je ťažký. Budem sledovať dianie v najbližších niekoľkých mesiacoch. Ak sa mi podarí získať tu prácu, bude to skvelé," uviedla pre Bloomberg.
Príspevky a granty
Rumunská vláda sľubuje, že urobí všetko preto, aby si navrátilcov udržala. Predstavila napríklad grant vo výške 40-tisíc eur pre tých, ktorí by v krajine založili farmu.
"Prioritou vlády je udržať týchto ľudí. Budeme do nich investovať a vytvoríme nové pracovné miesta," hovorí rumunský minister financií Florin citu. "Pred krízou sa veľa spoločností sťažovalo, že nemôžu nájsť zamestnancov. Teraz tu pracovná sila je a my ju musíme podporovať," dodáva.
Od chvíle, kedy sa Rumunsko stalo členom Európskej únie v roku 2007, stratilo najmenej štyri milióny zamestnancov, teda viac než akýkoľvek iný štát.
Predpokladá sa, že aspoň tretina z tých, ktorí sa teraz vrátili, vo svojej domovskej krajine aktívne hľadajú prácu. Títo ľudia by tak mohli vyplniť pozície, pre ktoré je na trhu dlhodobo nedostatok uchádzačov, v energetike, poľnohospodárstve a priemysle.
Čísla z Ukrajiny sú trochu triezvejšie. Podľa odhadu tamojšej centrálnej banky sa od začiatku uzavretia ekonomík vrátilo domov zhruba 300-tisíc Ukrajincov, teda desať percent zo všetkých, ktorí odišli za prácou do zahraničia.
Prezident Volodomyr Zelenskij má pre navrátilcov pripravený program lacných pôžičiek pre začatie podnikania. Ďalšou predstavenou iniciatívou je projekt "Veľké stavby" zameraný na modernizáciu ciest, ktorý má priniesť 170-tisíc pracovných miest.
Do Srbska sa kvôli pandémii vrátilo 400-tisíc pracovníkov, uvádza prezident Aleksandar Vučić. Väčšina z nich v zahraničí stratila dočasná zamestnanie. Prílev sa rovná šiestim percentám populácie a pätine pracovnej sily na srbskom trhu. Vláda ich vyzýva, nech prijmú zamestnanie v poľnohospodárstve.
Cesta tam a zase späť
Avšak nie všetky krajiny východnej Európy sa môžu tešiť z vrátených pracovníkov. Napríklad Poliaci väčšinou zostávajú vo Veľkej Británii, kde tvoria najväčšiu zahraničnú pracovnú silu.
Veľa ekonomických migrantov sa navyše vrátili len kvôli Veľkej noci a plánujú zase odísť, akonáhle to bude len trochu možné. Do Bulharska sa tak od začiatku februára vrátilo 360-tisíc občanov, avšak 285-tisíc z nich už je preč.
"Z krátkodobého hľadiska sa dá očakávať, že prílev pracovníkov spôsobí vyššie sociálne výdavky štátu. Ekonomika totiž nebude schopná absorbovať všetkých," hovorí Dan Bucs, ekonóm UniCredit Bank AG. "Je veľmi pravdepodobné, že väčšina odíde znovu, keď sa situácia upokojí."
Nad vyššie menovaným Rumunskom tak visí otáznik. Krajina má dosť starostí s vírusom, aj napriek tomu by si tunajší politickí činitelia mali nájsť čas a zdroje na to, aby oslovili ľudí, ako je Danaila. Akonáhle ekonomika prekoná svoj prepad, mohla by vďaka tomu byť situácia na pracovnom trhu lepšia.
"Mám tú dvanásťročného syna, on je hlavným dôvodom, prečo by som chcela zostať. Byť od neho preč je pre mňa veľmi ťažké, ale keď sa pozriem, koľko vecí teraz má - počítač, oblečenie, všetko, čo potrebuje - uvedomujem si že s rumunským platom by som si toto dovoliť nemohla. Ľudia hovoria, že sa veci zmenia. Uvidíme," uzatvára Danaila.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19