Britský staviteľ lodí Harland and Wolff, ktorého najznámejším dielom je Titanic, je na pokraji bankrotu a ešte dnes by mohol byť umiestnený pod zvláštnu správu.
Môže to znamenať aj koniec firmy, uviedol dnes portál BBC. V ohrození je 130 pracovných miest, v čase najväčšieho rozkvetu pritom mala firma cez 30-tisíc zamestnancov.
Spoločnosť bola ponúknutá na predaj pre vážne finančné problémy jej nórskeho majiteľa.
"Zdá sa stále menej pravdepodobné, že nájdeme v krátkodobom horizonte riešenie, a spoločnosť bude musieť možno ísť do správy," povedal pre BBC poslanec Gavin Robinson.
Požiadali o peniaze vládu
Odbory chcú, aby firma bola znárodnená. To podporuje aj Labouristická strana. Vláda však uviedla, že kríza je problémom komerčného sektora.
Robinson a Harland and Wolff požiadali vládu o 650-tisíc libier na pokrytie deficitu, čo by firme umožnilo fungovať ešte v auguste a mohla by zatiaľ preskúmať ďalšie možnosti svojho pôsobenia.
Avšak úrady upozornili, že firma nemá žiadne nevybavené objednávky, takže peniaze by neslúžili na výrobu alebo generovanie zisku, a bolo by to v rozpore s pravidlami pre štátnu pomoc.
Najväčší staviteľ na svete
Lodenica bola založená v roku 1861 Edwardom Harlandom a Gustavom Wolffom. Na začiatku 20. storočia bola najväčším staviteľom zámorských lodí.
Za druhej svetovej vojny vyrobila 140 vojnových lodí, 123 obchodných lodí a viac ako 500 tankov. Po vojne počet jej zamestnancov stúpol až na takmer 35-tisíc.
Od konca 50. rokov však firma zápasila s rastúcou globálnou konkurenciou a dopadmi rastu záujmu o leteckú prepravu.
Poslednou vyrobenou loďou na námornú prepravu cestujúcich bola Canberra, ktorá bola uvedená do prevádzky na začiatku 60. rokov a okrem iného sa objavila v bondovke Diamanty sú večné.
Nedokázala konkurovať
Od polovice 60. rokov začal vážny pokles podnikania a vedenie sa obrátilo so žiadosťou o pomoc na vládu. Začalo tak viac ako 30 rokov trvajúce obdobie štátnych dotácií, kedy firma získala od daňových poplatníkov približne jednu miliardu libier, aby sa udržala nad vodou. V roku 1975 bola znárodnená.
V roku 1989 sa vrátila do súkromných rúk, keď ju kúpil zamestnanec-člen vedenia za pomoci nórskeho priemyselníka Freda Olsena.
Spoločnosť sa viac zamerala na ropný a plynárenský sektor, nepodarilo sa jej však konkurovať veľkým staviteľom lodí z východnej Ázie. Poslednú loď postavila v roku 2003 - trajekt Anvil Point pre ministerstvo obrany.
Odvtedy pôsobí v iných oblastiach námorného inžinierstva, ako renovácie ropných plošín a veterné turbíny na mori.