Bangladéšsky dôchodca využil miestny zákon o vyživovacej povinnosti detí voči rodičom. Podobné povinnosti majú potomkovia aj v ďalších ázijských štátoch.
Ak sa tu deti o svojich rodičov nestarajú, môžu skončiť aj vo väzení. So starnutím populácie bude tento problém ešte naliehavejší.
Abu Taher roky prevádzkoval malý obchod s oblečením v druhom najväčšom bangladéšskom meste Čitágáon. Po odchode do dôchodku ale nemá dosť peňazí a stal sa finančne závislým na svojom synovi a dcére.
Musel ísť súdnou cestou
"Aby sme so ženou vychovali syna, prešli sme množstvom útrap. Keď sa však oženil, zmenil sa a o svojich rodičov sa prestal starať," sťažuje sa 75 rokov muž. Aj keď mu pomáhala dcéra, Taher ekonomicky trpel. Nemal vraj inú možnosť, než od svojho syna Mohammada Shahjahana žiadať výživné na súde, píše BBC.
"Bolo to pre mňa ťažké rozhodnutie. Ľudia okolo mi dlho hovorili, nech žalobu podám, ale ja som nechcel. Urobil som to až vo chvíli, kedy nebola iná možnosť," hovorí bangladéšsky dôchodca.
Podobné prípady sú bežné
Syn však obvinenia z nedostatočnej starostlivosti o otca odmieta. Shahjahan, ktorý sa živí ako bankár, tvrdí, že aj napriek dlhoročnému vzájomnému odcudzeniu svojich rodičov podporoval. A že jeho otec ho chce zdiskreditovať.
Že si deti nerozumejú s rodičmi, sa stáva všade na svete. Nie všade to však môže dôjsť až k súdu. Taher využil právo, ktoré mu dáva bangladéšsky zákon o vyživovacej povinnosti voči rodičom.
Niektoré americké aj európske štáty majú vo svojich legislatívach tiež zakotvenú povinnú účasť detí na starostlivosti o svojich rodičov. Málokde sa však tieto práva vymáhajú. V Ázii to tak vzácne nie je.
Povinnosť podporovať
Vedec Ray Serrano z Emory University v americkej Atlante analyzoval rôzne ázijské právne úpravy, ktoré riešia úctu detí k rodičom alebo starším príbuzným. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom je obvyklá tam, kde spoločnosť stojí na hodnotách rodiny a miestnej komunity.
Jedným z príkladov je Singapur. Starnúci rodičia, ktorí už nie sú ekonomicky sebestační, môžu zo zákona žiadať o finančnú pomoc svoje deti. V prípadoch, keď sú deti schopné ich podporovať, ale nerobia to, môžu rodičia ísť na súd.
Ten im môže priznať mesačnú gážu, alebo celkovú sumu. Výživné sa dá vymôcť aj vo zmierlivom konaní. Tak tiež končí väčšina prípadov, len málo ich dôjde až k súdnemu rozsudku. V roku 2017 priznal špeciálny súd rodičom výživné len v 20 prípadoch.
V Číne aj do väzenia
V Číne, Indii a Bangladéši to funguje podobne. Právne poriadky tu musia v posledných rokoch reagovať na starnutie populácie. "Ak dospelé deti už nežijú so svojimi rodičmi, musia ich aspoň zaopatriť," opisuje Serrano.
Inak sa potomkovia vystavujú riziku pokuty alebo dokonca väzenia. V nedávnom prípade v čínskej provincii Sečuan bolo päť dospelých údajne odsúdených na dvojročný trest väzenia za to, že opustili svojho starnúceho otca.
Populácia starne
S tým, ako svetová populácia starne, bude problém horúcejší. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2020 počet ľudí starších ako 60 rokov prekročí počet detí do piatich rokov veku. V roku 2050 potom bude podľa predpovede 80 percent starších ľudí žiť v krajinách s nízkym alebo stredným príjmom.
Podľa Serrana môžu systémy ako ten singapurský slúžiť ako "palička", ktorou sa ľudia pošťouchnú, aby sa o svojich rodičov starali.
V krajinách ako USA alebo Spojené kráľovstvo by však pravdepodobne narazili na odpor. "Naša spoločnosť je druhý extrém, ťažko bude chcieť pošliapavať práva jedincov," myslí si harvardský profesor James Sabin.
Poukazuje tiež na možné riziká v prípadoch, keď dieťa bude tvrdiť, že rodič si jeho starostlivosť nezaslúži. "Niektorí budú argumentovať, že ich rodičia zanedbávali alebo zneužívali. Čo je presný opak konfuciánskej úcty k starším generáciám," hovorí Sabin. "Nemyslím si, že chceme tieto sociálno-psychologické úsudky nechávať na súde," doplnil.
Bangladéšanovi Abu Taherovi však systém ponúkol vítanou pomoc. So synom uzavrel mimosúdne vyrovnanie, podľa ktorého bude otec dostávať mesačne ekvivalent 105 eur.