Návšteva posilňovne nestačí
Realita sedenia osem hodín za počítačom a ťukania do klávesnice je čoraz viac rozšírená. Na jednej strane je takáto práca pohodlná. Na strane druhej vyvoláva aj negatívne následky. A to najmä tie zdravotné. Sedenie a nedostatok pohybu platí vo všeobecnosti pre rozvinuté krajiny. Čo však s tým urobiť? Jednou možnosťou je dať si predsavzatie viac cvičiť. Odporúčajú to aj lekári. Problémom je, že ani pol hodinka či pár minút denne nám nepomôže. Denník Guardian píše o tom, že občasná návšteva posilňovne nás nezachráni. Namiesto toho by sme si mali pohyb naordinovať pravidelne do našich denných plánov a zžiť sa s ním tak, aby sme o tom nemuseli ani premýšľať.
Tienisté stránky nášho sebavedomia
Portál Quilette prináša rozhovor s Willom Storrom, autorom knihy Selfie o individualizme a sebavedomí, ktoré vedia napáchať škody, keď sa preháňajú. Sám Storr nie je alarmista a obyčajný reakcionár, ktorí brojí proti zdravej sebadôvere. Uvedomuje si však nedostatky tejto filozofie. Mýtus o tom, že môžeme byť, čím chceme a nič nám v tom nezabráni, je škodlivý. Rovnako ako narcizmus a sebaláska môžu mať neblahé následky na našu psychiku, pretože nás nútia pretvarovať sa a hrať na niekoho, kým nie sme. „Zástancovia (tejto filozofie) verili, že sebavedomie bola "spoločenská vakcína", ktorá by nás mohla ochrániť pred problémami a spravila by nás viac úspešnými a priebojnými v našich životoch. V úplne zjednodušenej podobe hovorí, že na to aby sme sa mohli stať skvelými musíme veriť, že sami sme skvelí,“ tvrdí Storr. Celý rozhovor stojí za to. Komu sa nechce čítať, môže si vypočuť o tejto téme v podcaste s Ezrom Kleinom.
Fake news nie sú problém
V tomto roku by sme si mali dať jedno predsavzatie, píše ekonóm Tim Harford z Financial Times. A to je menej hovoriť o fake news. Podľa neho nie sú až takou hrozbou, za akú ich niektorí prezentujú. Hovorí, že pojem Fake news sa už otrepal, každý pod ním rozumie niečo iné a stal sa z neho iba politický obušok. Cituje jednu štúdiu ekonómov, podľa ktorej Trumpovi nepomohli falošné správy vyhrať voľby. Tiež sa bojí prehnanej reakcie voči tomuto fenoménu zdieľanému najmä na sociálnych sieťach z dôvodu, že liečba bude horšia ako choroba. Namiesto toho sa obáva toho, že „je oveľa ťažšie vymyslieť biznis model serióznej žurnalistiky. Obávam sa tiež politikov, ktorí politizujú aj to, čo by malo ostať apolitické a ktorí odsudzujú analýzy a expertov (pozdravy pre Borisa Kollára - pozn. autora). Obávam sa tiež, že je veľmi málo transparentnosti pri politickej reklame v digitálnej dobe: nevieme, kto platí akú reklamu a pre koho je určená. Slobodné médiá - a demokratický proces - čelí niektorým existenčným problémom. Fake news nie sú ani jedným z nich,“ končí Harford svoj stĺpček.
Rok bez smartfónu
V roku 2018 253 miliónov Američanov strávilo 1 460 hodín na smartfónoch a ostatných mobilných zariadeniach. Za tento čas sa dalo stihnúť oveľa viac iných vecí. Tak napríklad mať 16 000 krát mať sex (za predpokladu, že ste ako priemerný Američan, ktorému to trvá priemerne 5,4 minúty, pričom sa nepočíta čas strávený predohrou), píše Paul Greenberg v New York Times. Samozrejme, ľahko sa to hovorí, ťažšie však realizuje, pretože na telefónoch robíme aj veľa užitočných vecí, ktoré vedia ušetriť čas. Každopádne, za pokus zamyslieť sa, čo by sme za ten čas stihli, to stojí.
Nebojte sa JOMO
Vypnite ten Facebook a povedzte kamarátom, že dnes s nimi nikam nepôjdete. Namiesto toho bude len tak ležať doma a pozerať nejaký trápny film. Aj tak sa dá. A nemali by sme sa za to hanbiť, píše Miranda Green z Financial Times. Dôvodom je hyperaktívna doba, ktorá nás núti "žiť naplno" a nevynechať žiadnu príležitosť sa niekam posunúť, niečo zažiť, niečo nové vyskúšať. Inými slovami, naučiť sa využívať JOMO - Joy Of Missing Out. Tak sa volá aj nová kniha dánskeho psychológa Svenda Brinkmanna, ktorý hovorí: „keď chceme byť kamaráti s každým, nebudeme mať skutočného kamaráta. Keď chceme robiť niečo poriadne, nemôžeme robiť všetko naraz.“