StoryEditor

V európskych prístavoch sa kumuluje odpad, v hre sú aj plastové bane

20.05.2018, 21:31
Autor:
kš
Peking v januári uzavrel najväčší recyklačný trh sveta.

Až donedávna posielala Európa viac ako polovicu svojho plastového odpadu do Číny. S tým je teraz koniec. Peking v januári uzavrel najväčší recyklačný trh sveta. Nastal tak pomerne pálčivý problém - čo teraz bude Európa robiť so svojím odpadom? Jedným z návrhov je aj zakladanie plastových baní.

Čína, ktorá až donedávna spracovávala polovicu svetového plastového odpadu, nedávno prijala vyššie štandardy na čistotu a triedenie odpadu, aby predišla tomu, že bude musieť spaľovať nerecyklovateľné odpady v otvorených jamách.

Pre Európu znamená zmena postoja Číny obrovský problém. Kvôli novým pravidlám poklesol export odpadov do Číny v prvých dvoch mesiacoch od zavedenia opatrení o 96 percent.

Hromady plastu

V súčasnosti je podľa agentúry Reuters časť nadbytočného európskeho odpadu uskladnená na pozemkoch pri prístavoch, kde čaká na otvorenie nového recyklačného trhu.

Krajiny ako Malajzia, Vietnam a India tento rok importujú z Európy oveľa viac odpadu ako kedykoľvek predtým. Dáta Európskej únie napriek tomu ukazujú, že ak import nezvýšia, bude musieť Európa prísť na nový spôsob, ako sa plastov zbaviť.

Nápady na to, ako s odpadom naložiť, sa rôznia. Tam, kde sú skládky zakázané, sa ako najlogickejšie variant javí spaľovanie plastov, prostredníctvom ktorého sa dá vytvárať tepelná alebo elektrická energia.

Existujú však aj radikálnejšie myšlienky, ako napríklad vytváranie "plastových baní". Základom nápadu je pochovať plasty pod zem a znovu ich "vyťažiť" vo chvíli, keď prídeme na to, ako recyklovať odpad efektívnejšie a rýchlejšie.

Medzinárodná konfederácia spaľovní (CEWEP), čo je skupina asi štyroch stoviek tovární, ktoré ročne spotrebujú deväťdesiat miliónov ton odpadu a pretvoria ho na energiu a teplo pre milióny ľudí, tvrdí, že pochovávanie plastov je len fantázia.

"Zakopávať odpad pod zem a potom čakať, až sa v budúcnosti z čista jasna objaví nejaká čarovná technológia, ktorá nás všetkých spasí, nie je reálny ani zodpovedný variant.," Myslí si šéfka CEWEP Ellen Strenglerová.

Dôvodov je podľa nej hneď niekoľko. Len samotné čistenie odpadu pred jeho zakopaním by bolo extrémne drahé. Plast by sa navyše dlhým pobytom pod zemou znehodnotil a na mieste týchto podzemných skládok by neustále hrozilo riziko požiaru.

Pochovávanie sa nekoná, zatiaľ vedú spaľovne

Európa zatiaľ dáva prednosť stavbe obrích zariadení, ktoré spaľujú plasty a vyrábajú tak elektrinu a teplo. Je to prijateľnejší variant než skládky, ktoré znehodnocujú pôdu, produkujú toxíny a skleníkové plyny. Spaľovne síce tiež vypúšťajú skleníkové plyny, v mnohých krajinách Európy sú však oslobodené od uhlíkovej dane.

Ale aj nápad na pochovávanie plastov do krajiny má svojich zástancov. Medzi propagátormi patrí napríklad Keith Freegard, riaditeľ anglickej spoločnosti Axion Polymers, ktorá je jednou z najväčších európskych firiem zaoberajúcich sa recykláciou odpadov z áut a elektroniky.

"Tony odpadu bohatého na uhlík, ktoré kedysi končili na skládkach, sa teraz v spaľovniach vypúšťajú do vzduchu. Prečo by sme to mali dovoľovať? Mali by sme oddeliť a skladovať plasty na dobre kontrolovaných skládkach," hovorí.

Na vyprodukovanie jednej megawatthodinu elektriny je podľa neho potrebné spáliť 345 kilogramov plastov, pričom sa do vzduchu vypustí 880 kilogramov oxidu uhličitého. Pre porovnanie, spaľovne na plyn vygenerujú tú istú energiu pri spálení 132 kilogramov plynu a do vzduchu vypustia "len" 360 kilogramov oxidu uhličitého.

Plastový priemysel označuje také výskumy za nespravodlivé. Podľa neho absolútne ignorujú obrovský prínos plastov pri znižovaní ďalších emisií, napríklad tým, že plastové obaly na jedlo znižujú jeho hmotnosť a uľahčujú tak prepravu. Riaditeľka CEWEP Stenglerová navyše pripomína, že spaľovne plastov môže v budúcnosti pomôcť nahradiť fosílne palivá.

Plastov bude viac než rýb v moriach

Malajzia, Vietnam, Turecko, India a Indonézia importujú šesťdesiat percent európskeho odpadu, ale nestačí to. Európsky trh s odpadom kolabuje. Tona plastového odpadu určeného na export, ktorá obsahuje dvadsať percent nečistôt, sa v apríli 2017 dala predať za dvadsať päť až štyridsať libier. Teraz je potrebné zaplatiť štyridsať až šesťdesiat libier niekomu, kto si odpad prevezme.

Ptawari Borad z Medzinárodnej kancelárie pre recykláciu v Bruseli však tvrdí, že počet plastov recyklovaných v Európe sa nijako extrémne nezmenil. Tiež predstavitelia organizácie CEWEP uviedli, že nezaznamenali žiadny významný nárast plastov v európskych spaľovniach.

Svetová produkcia plastov sa od šesťdesiatych rokov zvýšila dvadsaťkrát a očakáva sa, že sa v horizonte dvadsiatich rokov ešte zdvojnásobí. Znečistenie plastmi rastie natoľko, že by váha plastov v mori mohla v roku 2050 prerásť váhu všetkých rýb.

Podľa Erika Solheima, riaditeľa Programu OSN pre životné prostredie, by sa svet mal sústrediť na znižovanie produkcie plastov, najmä potom mikroplastu používaného napríklad v niektorých kozmetických prípravkoch. "Musíme sa zbaviť plastov, ktoré nepotrebujeme," hovorí.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

01 - Modified: 2024-11-18 12:38:49 - Feat.: - Title: Úniu miest Slovenska znepokojuje zavádzanie mechanicko-biologickej úpravy odpadov. Kvôli chaosu vyzýva vládu 02 - Modified: 2024-11-02 14:33:36 - Feat.: - Title: Slovensku sa darí znižovať množstvo zmesového odpadu v čiernych nádobách, separovaného je však viac 03 - Modified: 2024-10-30 23:00:00 - Feat.: - Title: Máme šancu vyčistiť svet od mikroplastov? Spásu môžu priniesť „plastožrúti“, dúfajú vedci 04 - Modified: 2024-10-29 08:30:00 - Feat.: - Title: Miesto, kde je v zime aj -50 stupňov a vzduch môže byť smrteľný. Vitaj v Noriľsku, najdepresívnejšom meste sveta 05 - Modified: 2024-10-28 12:14:14 - Feat.: - Title: Budeme musieť posielať odpad do vesmíru, keď sa nám na Zemi minie miesto? Vedci majú jednoznačnú odpoveď
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/zahranicna-ekonomika, menuAlias = zahranicna-ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
21. november 2024 21:48