Spojené štáty predbehnú Saudskú Arábiu a Rusko a stanú sa najväčším producentom ropy na svete, predpokladá Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Nahráva tomu zdražovanie ropy na svetových trhoch. Jej cena minulý týždeň vystúpila na najvyššiu úroveň za posledné tri roky.
Za vzostupom cien v posledných mesiacoch je podľa analytikov predovšetkým priškrtenie ponuky čierneho zlata na svetových trhoch. Taktiež to je prepad ťažby vo Venezuele, kde sa ťaží najmenej za posledných tridsať rokov. Cena severomorskej ropy Brent sa počas minulého týždňa prehupla cez 70 dolárov za barel. Vlani v januári stála 55 dolárov, v lete dokonca len 45 dolárov.
Krajiny ropného kartelu sa spolu s ďalšími producentmi na čele s Ruskom koncom minulého novembra dohodli, že budú aj tento rok pokračovať v obmedzovaní objemu ťažby. Podľa všetkého budú dohodnuté kvóty aj naďalej dodržiavať.
Hľadanie ropného vrcholu
Ani ceny okolo 70 dolárov za barel však neprinútia kartel k tomu, aby sa na svojej júnovej schôdzi ponáhľal s ukončením "režimu" ťažobných kvót. Ak však začnú Spojené štáty zásobovať svetový trh väčším množstvom ropy, môžu ich snahy o rovnováhu na trhu prísť navnivoč.
"Vyššie ceny ropy so sebou prinášajú viac ponuky na trh," uviedol kartel OPEC vo svojej januárovej prognóze. To však povedie k nasýteniu trhu a vyššiemu tlaku na pokles ceny. Podľa IEA sa nedá čakať, že tempo rastu dopytu po rope tento rok nejako výraznejšie stúpne. Čína sa snaží premeniť svoju ekonomiku a odpútať ju od ropnej závislosti, ďalšie krajiny zase miesto ropy začali viac využívať zemný plyn.
Na druhej strane sa nedá ani čakať, že by dopyt po rope začal nejako výraznejšie klesať. V dohľadnej dobe sa ani neočakáva, aby ropa dosiahla svoj vrchol. O ňom sa hovorí už od 70. rokov minulého storočia. Aj keby vrchol nastal a spotreba začala klesať, svet bude potrebovať veľké množstvo suroviny ešte desiatky rokov.
Čo bude ďalej
"Svetový dopyt po rope pravdepodobne ďalej porastie. A to vďaka zvyšovaniu prosperity v rýchlo rastúcich rozvojových ekonomikách," píšu v aktuálnej spoločnej analýze hlavný ekonóm BP Spencer Dale a šéf Oxfordu Inštitútu pre energetická štúdia Bassam Fattouh.
"Tempo rastu pravdepodobne postupne zvoľní a nakoniec sa ustáli," dodávajú. Všetko súvisí s tým, ako sa v doprave začnú postupne presadzovať iné palivá. Či už pôjde o elektrinu, alebo autá na vodík. Taktiež bude záležať, ako sa zvýši účinnosť a ako sa budú vylepšovať technológie súčasných motorov.
Práve toto by mohlo podľa názorov z ropnej branže aj od niektorých automobiliek viesť k rýchlejšiemu znižovaniu emisií ako čakanie na prielom v oblasti elektromobilov. Kvôli tomu ropní giganti ešte neskláňajú hlavu, hoci sa popri rope pozerajú aj inde.
Napríklad Shell minulý týždeň schválil investíciu do ťažby ropy v Severnom mori za miliardu dolárov. Ide o prvú významnú investíciu po šiestich rokoch. Zároveň urobil dve veľké investície v oblasti solárnej energetiky v celkovej hodnote stoviek miliónov dolárov. Podobne Saudi Aramco investuje do petrochémie, ktorá bude ropu potrebovať bez ohľadu na vývoj v sektore dopravy.
Obete vlastného úspechu
Spojené štáty vlani ťažili podľa údajov amerického ministerstva energetiky v priemere za celý rok 9,3 milióna barelov ropy denne. Na konci roka však denná produkcia vystúpila na 9,9 milióna barelov. Za necelé dva roky má podľa predpovede prekročiť 11 miliónov barelov.
Súčasná úroveň cien totiž podľa amerických ropných manažérov umožňuje výrazne navýšiť ťažbu ropy z bridlíc. Pre porovnanie: terajšia svetová jednotka Rusko a dvojka Saudská Arábia ťažia okolo 10,5 milióna barelov denne.
Producenti mimo USA, ktorým sa vďaka obmedzeniu ťažby podarilo počas minulého roka cenu vyšponovať, teraz majú strach, aby sa nestali obeťou vlastného úspechu.
Svet už podobnú situáciu zažil v roku 2014. Rastúce ceny vtedy nalákali veľké množstvo amerických ťažiarov. Lenže koncom roka 2014 potom kvôli obrovskému previsu ponuky trh prakticky skolaboval. Počas nasledujúceho roka spadla cena zo stovky až k 30 dolárom za barel.
Rusko v obavách
Toho sa boja ďalšie krajiny, ktoré v súčasnosti na vyšších cenách ropy slušne zarábajú. Napríklad Rusko, ktorého štátne financie sú na ťažbe ropy (a zemného plynu) závislé. Hoci ceny vyjadrené v dolároch sú v porovnaní s rokom 2008 ani nie polovičné, v ruskej mene sa cena barelu vyšplhala už takmer na 4 000 rubľov. Cez túto sumu sa prehupla len raz, vo februári 2014.
To je pre ruský rozpočet vítaná vzpruha. V podobne priaznivej situácii ako Rusko sú aj ďalšie krajiny ako Kazachstan či Azerbajdžan. "Ich centrálne banky a ministri financií považujú terajšie vysoké ceny ropy ako príležitosť, aby ozdravil svoje rezervy, ktoré minuli počas kríz," hovorí Oleg Kouzmin, hlavný ekonóm investičnej banky Renaissance Capital.
"Nakupujú zahraničné meny, keď ropa zdražuje. To bráni domácim menám v posilňovaní, čo tlačí ceny ropy vyjadrené v národnej mene k novým rekordným úrovniam," vysvetľuje Kouzmin.