Globálny rast spotrebiteľských cien by mal tento rok na jeseň dosiahnuť svoj vrchol a do polovice budúceho roka sa vrátiť na úrovne z obdobia pred príchodom pandémie covidu-19. Pretrváva riziko, že tlak na rast cien spojený s výpadkami v dodávateľských reťazcoch bude trvalejšieho rázu. Uviedol to dnes Medzinárodný menový fond.
Základná projekcia MMF predpokladá, že vo vyspelých ekonomikách sa inflácia na jeseň vyšplhá až na 3,6 percenta, ale do polovice budúceho roka klesne zhruba na dve percentá. V rozvíjajúcich sa ekonomikách čaká fond v budúcom roku pokles inflácie približne na štyri percentá po jesennom výstupe na 6,8 percenta.
"Prudký rast cien bývania a dlhotrvajúce výpadky v dodávkach vo vyspelých aj rozvíjajúcich sa krajinách, pokračujúci tlak na rast cien potravín a oslabovanie mien v rozvíjajúcich sa krajinách by mohli udržať infláciu na vyššej úrovni po dlhšiu dobu," varuje finančná inštitúcia.
Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová minulý týždeň uviedla, že možno predpokladať, že sa rast cien energií a výpadky v dodávateľských reťazcoch, ktoré tlačia nahor infláciu v eurozóne, v budúcom roku zmiernia. "Zároveň však existujú faktory, ktoré by mohli viesť k silnejším cenovým tlakom, než teraz očakávame," varovala.
ECB teraz predpokladá, že inflácia v eurozóne v tomto roku dosiahne 2,2 percenta. V budúcom roku potom centrálna banka očakáva spomalenie rastu cien na 1,7 percenta a v ďalšom roku na 1,5 percenta. V septembri medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 3,4 percenta z augustových troch percent. Inflácia v krajinách používajúcich euro sa tak vyšplhala na najvyššiu úroveň za 13 rokov.