Oheň hospodárskeho oživenia v eurozóne už dlhšiu dobu vyhasína a Európska centrálna banka (ECB) sa snaží všetkými prostriedkami rozdúchať jeho chladnúce uhlíky. Nepomáha však ani prilievanie oleja v podobe zníženia kľúčového úroku v eurozóne na nové historické minimum a odkupovaniu zaistených cenných papierov a dlhopisov od komerčných bánk.
Odkupovaním cenných papierov a dlhopisov Draghi vlastne pristúpil k tlačeniu peňazí. No ani tento krok neprinútil banky, ktoré sedia na ohromných kopách voľných aktív, aby tieto peniaze presunuli do ekonomiky formou úverov pre firmy.
Dôvodom je fakt, že v eurozóne je veľký nedostatok dôvery. Investori a banky nevedia, čo majú v budúcnosti od ekonomiky očakávať a tak sa do nových investícií radšej nehrnú. Majú strach z toho, čo prinesie budúcnosť.
Draghi si je vedomý toho, že doterajšie opatrenia neprinášajú želaný účinok a preto nedávno vyhlásil, že ECB je v prípade potreby pripravená podporiť ekonomiku ďalšími nekonvenčnými krokmi. A situácia naozaj nevyzerá ružovo, oživenie ekonomiky stráca tempo a deflácia sa chystá v Európe prezimovať.
Šéf ECB tak musí dôkladne zvážiť, aké ďalšie kroky na podporu ekonomiky použije. Môže tlačiť úrokové sadzby hlbšie pod nulu alebo rozbehnúť tlačenie peňazí na plné obrátky. Dopad týchto krokov na ekonomiku je však len krátkodobý a bez štrukturálnych reforiem, ktoré musia vykonať vlády jednotlivých krajín eurozóny, nebude fungovať dlho.
Nakoniec majú všetko v rukách politici. Tí sa však v naštartovaní ekonomiky spoliehajú na ECB a nechcú ohroziť svoje politické postavenie.
Investori a banky v eurozóne sa tak čo najskôr musia zbaviť strachu a opäť získať stratenú dôveru. Lacných peňazí majú dostatok, musia ich len použiť. Čím skôr sa im to podarí, tým skôr začnú do reálnej ekonomiky prúdiť peniaze a prebudia ju zo stagnácie.
Analytikov sme sa pýtali, aké ďalšie kroky môže ECB na podporu ekonomiky eurozóny použiť a aké reformy sú nutné pre opätovné naštartovanie rastu.
ECB je v prípade potreby pripravená podporiť ekonomiku ďalšími nekonvenčnými opatreniami. O aké opatrenia môže ísť?
Jiří Cihlář
Next Finance
Nástrojov, s ktorými môže Európska centrálna banka (ECB) vyrukovať, je viac. Môže sa napríklad pokúsiť tlačiť svoje úrokové sadzby hlbšie pod nulu či rozbehnúť ďalšie kolo poskytovania lacných úverov. Konieckoncov má veľa možností v spôsobe, akým začať vykupovať aktíva. Môže sa pohrať ako s objemami, tak i s druhom vykupovaných aktív. Ani tieto opatrenia však nemusia európsku ekonomiku spasiť.
Miloš Hofreiter
RITRO Invest
ECB už v uplynulých dňoch uskutočnila prvú vlnu cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO), pričom v tejto fáze bankám v eurozóne požičala celkovo 82,6 mld. EUR na podporu poskytovania bankových úverov firmám a domácnostiam. Ďalšie fázy operácií TLTRO by mali nasledovať v blízkej dobe. Je tiež pravdepodobné, že v dohľadnej budúcnosti ECB spustí vlastnú verziu tzv. kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky, kedy bude prostredníctvom nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABS) vydávať nové eurá do obehu.
Richard Koza
Atwel
ECB už nemá príliš možností čo robiť. Iba hľadať cesty ako napumpovať do ekonomiky peniaze. Problémom je, že komerčné banky nemajú rozumný dôvod bezhlavo peniaze požičiavať, pretože nie je po pôžičkách dostatočný dopyt alebo nie sú klienti dostatočne bonitný.
Jiří Tyleček
X-Trade Broker
Nekonvenčné opatrenia znamenajú nákupy v štýle kvantitatívneho uvoľňovania. Jedná sa o kroky, ktoré začnú opäť navyšovať bilanciu ECB po dvojročnom poklese na aktuálnych 2,1 bilióna euro. Načrtnuté cesty sú dve:
TLTRO ((Targeted Long Term refinancing Operation): Zjednodušene sa jedná o lacné pôžičky európskym bankám, ktoré by ich následne mali poskytovať reálnej ekonomike. Prvý z celkových 8 tendrov už prebehol 18. septembra. Výsledky nepriniesli valný úspech.
Nákupy ABS (Asset Backed Securities): Znamenajú priame nákupy aktív na trhoch zo strany ECB. Detaily budú zverejnené na októbrovom zasadnutí ECB, ale banka bude pravdepodobne nakupovať sekuritizované pôžičky domácnostiam a firmám a podporovať tak úverovú aktivitu.
Aké kroky zo strany ECB a aké reformy zo strany štátov by mohli ekonomiku eurozóny naštartovať?
Jiří Cihlář
Next Finance
Európska centrálna banka so svojimi poslednými krokmi postarala o to, že vlády, investori aj firmy spoliehajú na kroky, s akými ECB v budúcnosti príde. Ako by si mysleli, že lacné peniaze ECB sú všeliekom na útrapy európskej ekonomiky. Pritom európske trhy sú už teraz zavalené prebytkom lacných peňazí. Jeden dôkaz za všetky.
Keď ECB nedávno rozbehla prvé kolo poskytovania lacných pôžičiek TLTRO, nebol o ne medzi komerčnými bankami valný záujem. Ako by tým chceli banky naznačiť, že majú peňazí dosť. Lenže ECB im ich pravdepodobne bude nútiť prostredníctvom výkupu cenných papierov. Hlavný problém súčasnej eurozóny sa nenazýva nedostatok likvidity, ale slabá dôvera. A k jej návratu je potrebný čas. Až sa vráti, vzrastie dopyt naprieč eurozónou, čo pomôže roztočiť kolesá európskej ekonomiky.
Medzitým sa môžu európske štáty zamerať na stabilizáciu svojho dlhu. S rastúcim štátnym dlhom nemá problém len južná periféria eurozóny, ale v posledných rokoch napríklad tiež Francúzsko. K tomu cieľu by malo pomôcť najmä orezávanie výdavkovej strany štátnych rozpočtov.
Miloš Hofreiter
RITRO Invest
Osobne som dosť skeptický k tomu, že by mohli spomínané operácie ECB, spolu s extrémne nízkymi úrokovými sadzbami, samé o sebe priamo vyvolať razantnejšie oživenie v eurozóne. Zo strany ECB sa jedná len o vytvorenie vhodných podmienok. Istým pozitívom je, že v dôsledku uvoľňovania menovej politiky ECB euro v posledných mesiacoch citeľne oslabilo z výrazne nadhodnotenej pozície voči ostatným menám, čo komplikovalo konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch.
V súčasných podmienkach vysokého zadlženia členských krajín sú intervencionizmus ECB a zodpovedná fiškálna politika v podstate nevyhnutnosťou, pretože dôvera voči štátom - dlžníkom je stále dosť krehká. Jednoduchý recept na reformy neexistuje, pretože situácia sa v jednotlivých krajinách dosť odlišuje. Vládam by som ale odporúčal, aby sa sústredili na také zmeny, ktoré môžu pri minimálnych nákladoch priniesť dôležité impulzy k rastu v dlhodobejšom horizonte. Takýmito opatreniami môžu byť napríklad reformy vzdelávacieho systému, či kvalitatívne zmeny v podnikateľskom prostredí.
Richard Koza
Atwel
Ide najmä o štrukturálne reformy, teda vec politikov. Uľavenie daňové, zníženie sociálnych odvodov a ceny práce. Väčšia flexibilita trhu práce, zrušenie ochranárskych opatrení a sily odborov apod.
Ale tieto reformy nie sú módne, pretože krátkodobo spôsobia pokles ekonomiky než začne jej rast. Bohužiaľ žiadne riešenie, ktoré by bolo možné použiť a hneď by sa naštartoval rast neexistuje, všetko je beh na dlhšiu trať.
Jiří Tyleček
X-Trade Broker
Kroky ECB nie sú samy o sebe účinné. Ekonomiku eurozóny brzdia štrukturálne reformy (vysoké dane, trh práce). ECB môže pomôcť len dočasne. ECB môže stupňovať svoje pôsobenie na trhoch a masívne skupovať dlhy a naproti tomu vydávať nové peniaze. To je ale iba dočasná vzpruha, pôžičky sú už v súčasnosti lacné a ďalšie zníženie má iba malý vplyv.
Na výraznej reformy zo strany štátov už čakáme niekoľko rokov a snáď okrem Írska je situácia žalostná. Hlavným problémom a prekážkou rastu sa zdá v súčasnosti byť situácia v Taliansku a Francúzsku. Stagnujúce ekonomiky majú na svedomí nepružný trh práce, vysokú mieru regulácie, vysoké zdanenie - nehynúcu viera v sociálny štát.