Vybrať ideálneho ekonóma je ako vybrať ideálneho politika. Neexistuje. Pri každom skôr či neskôr človek narazí na niečo, čo považuje za nekonzistentné, nelogické, alebo dosiahnuté nesprávnou metódou. Preto treba ku každému textu pristupovať kriticky, ako by bol od neznámeho autora. Napriek tomu sa postupne vykryštalizujú autori, ku ktorých myšlienkam sa rád vraciam. Autori, ktorých predstavím, nie sú z jednej ekonomickej školy a nezaoberajú sa ani rovnakými oblasťami, ale majú spoločnú čistú myšlienkovú štruktúru, prístupnú aj čitateľom bez hlbšej znalosti ekonómie.
Julian Simon
Ak by si mal človek v živote prečítať len jedinú ekonomickú knihu, bola by to zbierka od Frédérica Bastiata. Tento francúzsky liberálny teoretik prvej polovice 19. storočia vo svojich esejach a sofizmoch mimoriadne čítavo zobrazil ekonomické princípy, najmä náklady obetovanej príležitosti. V jeho eseji „Čo je vidieť a čo nie je vidieť“ zdôraznil, že pri aplikovaní akejkoľvek politiky sa musíme pozerať nielen na to, čo chcené, ale aj čo nechcené spôsobí. Napríklad investičný stimul továrni spôsobí nárast zamestnanosti v okolí – to je vidieť. Čo nie je vidieť, je postupný pokles zamestnanosti v iných továrňach ako efekt vyšších daní, z ktorých sa stimul zaplatil. Aplikovanie tohto princípu dnes zúfalo chýba.
Richard A. Radford je dnes takmer zabudnutý britský ekonóm, ktorý pôsobil v MMF a zomrel v roku 2006. História si zapamätala jediné jeho kratučké dielo - The Economic Organization of a POW Camp (Ekonomické usporiadanie zajateckého tábora). Radford sa ako spojenecký vojak dostal do nacistického zajateckého tábora a svoje skúsenosti s táborovou ekonomikou, fungujúcou na cigaretách ako komoditnej mene, po prepustení pretavil do spomínanej práce. Ak sa cez obednú prestávku chcete dozvedieť niečo o fungovaní peňazí v ľudskej spoločnosti, toto je riešenie.
Ak vás zaujímajú prírodné zdroje a budia vás nočné mory o ropnom zlome, siahnite po knihách Juliana Simona. Ten sa v 80. rokoch rozhodol postaviť sa prílivu populárnych kníh o nadchádzajúcom konci sveta kvôli preľudneniu, nedostatku potravín či ropy. Krok za krokom vyvrátil tradičné argumenty alarmistov a ukázala, že život na Zemi sa za posledné dve storočia výrazne skvalitnil a to napriek neustálym predpovediam nadchádzajúcej katastrofy. Dnes sme neustále bombardovaní pesimistickými správami, ku ktorým majú politici okamžite po ruke tie správne „riešenia“. Dielo Juliana Simona umožňuje zachovať si zdravý nadhľad.
Ku kríze vyslovil svoj názor asi každý ekonóm na svete. Za najlepší popis krízy v Európe považujem knihu Tragédia eura od nemeckého ekonóma Philippa Bagusa, pôsobiaceho na univerzite Kráľa Juana Carlosa v Španielsku. Pri súčasnom nastavení, keď sú členské štáty motivované prenášať náklady svojej politiky na iné členské štáty a neexistuje efektívny spôsob vymáhania spoločných pravidiel, eurozóna je odsúdená pokračovať v krízovom kurze. Jeho akademické analýzy, ako aj pravidelné blogy sú cenným zdrojom znalostí o tom, čo sa deje tu a teraz.