Paul B. Kazarian je jedným z najväčších držiteľov gréckych vládnych dlhopisov. Pred niekoľkými dňami sa v Morgan Stanley snažil presvedčiť plnú miestnosť investorov, že grécke dlhy sú v skutočnosti oveľa menšie ako oficiálne udávaných 318 miliárd eur. Hovorí o tom, že ich reálna výška dosahuje asi desatinu tejto sumy. Okrem iného tvrdí: "Ak používate medzinárodné účtovné štandardy, veľkosť dlhov je nižšia." Mnoho investorov má ale s jeho pohľadom problémy. Napríklad Reza Moghadam z Morgan Stanley, ktorý predtým pracoval pre MMF, v reakcii na podobné tvrdenia uviedol, že "celá vec je trochu zložitejšia". V situácii, kedy grécka vláda úporne rokuje o tom, ako splácať dlhy vo výške zodpovedajúcej 175% HDP, znie tvrdenie, že žiadne dlhy v skutočnosti neexistujú, skutočne trochu absurdne.
Alternatívne analýzy týkajúce sa výšky gréckeho dlhu doposiaľ nenašli porozumenie ani u politikov, ani u ekonómov. Investor sa nimi snaží zmeniť spôsob uvažovania o tom, ako by sa celý problém gréckeho dlhu mal riešiť. Jeho tvrdenia sú extrémne, ale jeho hlavné tézy už tak absurdne neznejú. Hovorí, že dlhová záťaž jednoducho nie je tak vysoká, ako sa zdá.
Grécko musí tento rok vynaložiť na splátky pomerne veľa peňazí. V budúcnosti bude ale platiť úrok vo výške maximálne 2 percentá a jeho dlh má splatnosť 30 - 40 rokov. Významný nemecký ekonóm Center for European Policy Studies Daniel Gros tak hovorí: "Paul má v niečom pravdu a ja s ním do značnej miery súhlasím. Ide o to, že grécky dlh je s ohľadom na nízke sadzby udržateľný." Kazarian sa posledné dva roky snaží o agresívne presadzovanie svojich myšlienok. Jeho cieľom je presvedčiť ekonómov, novinárov a analytikov, dostať ich na svoju stranu a tým zlomiť aj zvyšok tých, ktorí pochybujú. Stretol sa aj so zástupcami gréckej vlády, bol v Berlíne, hovoril so zástupcami ECB a MMF. Jeho tím tvorí 100 ekonómov, účtovníkov, odborníkov na public relations a právnikov.
Kazarian je typom investora, ktorý sa plne venuje danému projektu. Pracuje 20 hodín denne. Svoju spoločnosť Japonica Partners založil na konci osemdesiatych rokov potom, čo opustil banku Goldman Sachs. Pomáhali mu dvaja veľkí investori tej doby - Michael Steinhardt a Michael Price. Jeho cieľom bolo hľadať hlboko zadlžené firmy, dať ich do poriadku a potom ich s veľkým ziskom predať. V mnohých ohľadoch sa teraz snaží o niečo podobné na gréckom dlhu. Nakúpil veľký objem lacných gréckych dlhopisov a v súčasnej dobe sa snažia presadiť svoju myšlienku, že ich trhy hodnotia príliš pesimisticky. Väčšinu podľa svojich slov nakúpil v roku 2012, na trhu ale nijako známy nie je.
Kazarian tvrdí, že keby sa grécke dlhy merali podľa tzv. International Public Sector Accounting Standards, ich hodnota by bola nižšia. Príčinou je séria zmien, ku ktorým došlo v posledných rokoch, vrátane reštrukturalizácie, predĺženia doby splatnosti a znižovania sadzieb. K tomu je podľa neho potrebné vziať do úvahy majetok, ktorý Grécko vlastní. Potom je podľa neho skutočná hodnota dlhu na 32 miliardách eur a nie na oficiálne udávaných 318 miliardách eur.
Ešte však nie je jasné, či jeho taktika používaná pri transakciách v osemdesiatych rokoch funguje aj dnes. Kazarian získal svoje investičné zručnosti v korporátnom svete a nie v oblasti vládnych financií. Pri svojich obchodoch mal tiež jasne vytýčený predmet záujmu - rozhodovacie orgány firiem. Teraz musí rokovať so zástupom technokratov, ekonómov a vládnych predstaviteľov po celej Európe. Väčšina z nich pritom na investorov jeho typu nehľadí s prílišným rešpektom. Aj napriek tomu je však presvedčený, že nakoniec dosiahne úspech a stále tvrdí: "Dusíte tú krajinu číslom, ktoré nemá žiadnu relevanciu."