Uplynulo už päť rokov od zlomu, ktorý býva nazývaný Veľkou recesiou. Ekonomická situácia sa pomaly zlepšuje, milióny ľudí ale stále žijú v pocite tichého zúfalstva, sú bez práce a bez nádeje. Čia je to vina? Sú to dôsledky síce nezodpovedného, ale nie nezákonného riskovania a vzniku bubliny? Alebo je príčinou aj nezákonné konanie? Keby bol príčinou krízy iba nedostatok opatrnosti, bola by snaha o stíhanie riaditeľov niektorých spoločností jednoduchým hľadaním obetných baránkov.
Avšak v prípade, ak by Veľká recesia bola z veľkej časti vyvolaná zámernými podvodmi a my sme na to nereagovali žalobami, bolo by to jedno z najväčších pochybení súdneho systému posledných rokov. V 70. rokoch bolo odsúdených mnoho vinníkov potom, čo praskla bublina na trhu so špekulatívnymi dlhopismi. Táto bublina bola pritom v mnohých ohľadoch predzvesťou bubliny poslednej. Podobné to bolo v 80. rokoch po kríze na trhu s úvermi. V 90. rokoch zase boli potrestané široko rozšírené účtovné podvody, ktorých sa dopúšťali aj firmy ako Enron a WorldCom. Stíhaný tak bol v 70. rokoch aj Michael Milken, v 80. rokoch Charles Keating a v 90. rokoch Jeffrey Skilling a Bernie Ebbers. Dnešná situácia ale stojí v ostrom kontraste s predchádzajúcimi skúsenosťami. Doteraz nebol v súvislosti s krízou stíhaný jediný zástupca firemného sektora. A pretože by sa tak muselo stať do piatich rokov po kríze, je pravdepodobné, že už nikto potrestaný ani nebude. Prečo?
Ako bolo spomenuté, možno k žiadnemu zločinu ani nedošlo. Vládne inštitúcie ale tvrdia pravý opak. Komisia skúmajúca príčiny krízy (tzv. Financial Crisis Inquiry Commission) použila vo svojej konečnej správe rôzne podoby slova "podvod" vo 157 prípadoch. Tvrdí, že došlo k systematickému kolapsu etického správania a známky podvodov boli podľa nej viditeľné všade. Už v roku 2004 riaditeľ FBI Chris Swecker verejne varoval pred "hlbokým problémom" podvodov na hypotekárnom trhu. Podobným varovaním ale nebola venovaná pozornosť. Mnoho ľudí z vládneho sektora verilo, že kríza je dôsledkom zámerných podvodov. Ich princíp bol väčšinou jednoduchý: Nekvalitné hypotéky dostávali rating AAA a boli predávané ako cenné papiere vysokej kvality. Ako by k tomu mohlo dochádzať bez toho, aby sa niekto previnil proti zákonu?
Niekedy sa hovorí o tom, že niekto je "príliš významný na to, aby išiel do väzenia". Je tiež nutné uvedomiť si, že samotná vláda podporovala trh s pochybnými hypotékami. Už pred boomom na trhu s bývaním umožnil Kongres bankám, aby sa zaoberali obchodovaním s hypotekárnymi derivátmi. Vláda volila dereguláciu a znížila tým vplyv regulátora. Fed držal sadzby nízko a tým podporoval hypotekárny trh, vláda zase podporovala banky v poskytovaní úverov ľuďom s nízkymi príjmami, ktorí by predtým boli považovaní za príliš rizikovú skupinu. Nehovorím, že to bola zámerná snaha o podporu nezákonného správania. Vláda ale nesie svoj diel viny na vytváraní podmienok pre takéto správanie.