Pred 1300 rokmi sa v Číne do vládneho sektora dostávali len tí najschopnejší mladí ľudia. Po stáročia potom viedli krajinu s najvyspelejším systémom vládnutia. Všetko sa skončilo v čase, keď sa do vedenia dostala Európa a Amerika. Dnes je ich spôsob vlády už dlho ich výhodou. Čína sa ale chce dostať späť na predné pozície.
Západ by sa na zmienenú snahu Číny mal pozerať podobne, ako v 90. rokoch hľadel na jej továrne. Teda s pocitom závisti a strachu. Čína premyslene modifikovala umenie kapitalizmu, teraz sa venuje umeniu vlády a správy krajiny. Jediný rozdiel spočíva v tom, že podľa Číňanov sa v tejto oblasti od západu veľa nenaučí. Stále tak jazdí skôr do Silicon Valley a na Wall Street, nie do Washingtonu.
Západu v jeho úspechu pomohlo niekoľko revolúcií. Prvá sa týkala bezpečnosti, keď boli v 16. a 17. storočia vytvorené moderné národné štáty. Španielsko, Anglicko a Francúzsko potom po celom svete súperili o dominantný vplyv a to zlepšilo efektivitu ich vlád spôsobom, ktorý introvertná Čína nenasledovala. V 18. a 19. storočí potom došlo k veľkému pokroku v oblasti slobody a efektivity. Vláda sa zamerala na poskytovanie služieb v oblastiach, ako je školstvo či polícia. V 20. storočí rola vlády naďalej rástla a dostávala sa do oblastí ako zdravotná starostlivosť, školstvo či podpora nezamestnaných. Štát blahobytu potom na západe zostáva dominantným modelom aj teraz.
V súčasnosti sa Čína snaží západu konkurovať aj v tejto oblasti. Počas posledných dvoch rokov americký politický systém kolaboval. Čína medzitým rozšírila penzijné programy na 240 miliónov ľudí žijúcich na vidieku. India sa snaží zlepšiť zdravotnú starostlivosť využívaním úspor z rozsahu, Singapur poskytuje oveľa lepší vzdelávací systém, ako je tomu v USA, Brazília využíva podmienenú finančnú podporu občanom. Minimálne teda dochádza k tomu, že západ už nemá monopol na dobré nápady. Čeliť bude trom hlavným výzvam.
Prvá sa týka toho, že zatiaľ čo voliči chcú po vláde stále viac a viac, dôvera v nej klesá. Vládne financie sa pritom rúcajú, americká vláda dosiahla od roku 1960 prebytkov iba päťkrát, Francúzsko od roku 1975 ani raz. K tomu sa pridáva demografický vývoj. Vlády môžu byť reformované, voliči sa ale musia rozhodnúť, čo vlastne chcú. Podľa nášho názoru by mali chcieť oveľa menej. Súčasná veľká vláda je hrozbou pre demokraciu. Čím viac toho zaisťuje, tým horšia je kvalita a tým sú ľudia naštvanejší. Veľké vlády ohrozujú aj slobodu. Ak vám štát vezme polovicu toho, čo zarobíte, a reguluje aj tie najmenšie detaily vášho života, stane sa pánom namiesto toho, aby bol sluhom. Lepšie, aby štát robil len pár vecí a robil ich dobre.
Zdroj: WSJ