Ešte nie je vyhraté, ale eurozóne sa v roku 2013 podarilo viac než obyčajné prežitie. Na jeho počiatku panovali obavy z toho, či bolo urobené dosť proti opätovnému pádu do krízy. Teraz sa môžeme domnievať, že nás čaká ďalší pokojný rok, aj keď problémy sa stále nájdu. Podstatné ale je, že prenosové kanály, ktorými môže jedna krajina nakaziť aj rad ďalších, boli prerušené. V roku 2013 sme mohli nájsť niekoľko potenciálnych ohnísk krízy. Platilo to o voľbách v Taliansku, politickom vývoji v Portugalsku či kríze na Cypre.
Rok 2014 by ale mal byť lepší, a to aj z čisto ekonomického hľadiska. Podľa Deutsche Bank by mal rast eurozóny dosiahnuť 1%, v roku 2013 sa pritom čaká pokles o 0,4%. Indikátory ako PMI a ekonomický sentiment sledovaný Európskou komisiou naďalej rastú. Fiškálna politika už nebude tak utiahnutá. Berenberg Bank odhaduje, že zatiaľ čo v roku 2013 táto politika predstavovala brzdu rastu vo výške takmer 1% HDP, tento rok to bude len asi 0,3%. Pozitívne bude pôsobiť aj novembrové zníženie sadzieb, ku ktorému pristúpila ECB. Posilnené boli európske inštitúcie, európski politici položili aspoň základ bankovej únie, čo je veľmi významný krok vpred.
Nie všetko ale pôjde hladko. Portugalsko na rozdiel od Írska pravdepodobne požiada o ďalšiu pomoc, Grécko stále potrebuje zníženie dlhovej záťaže, nezamestnanosť sa drží na 12,1%, v Španielsku a Grécku sa nachádza vysoko nad 20%. Francúzsko a Taliansko musí uskutočniť reformy, ktoré by zvýšili ich rast. Najmä François Hollande čelia veľkým výzvam. V Nemecku sa očakáva rozhodnutie ústavného súdu týkajúce sa monetárnych operácií ECB, ktoré boli tak kľúčové pre utíšenie krízy. Problémy môžu vyvolať aj plánované záťažové testy, ktoré vykoná ECB na európskych bankách.
Významný je aj fakt, že v Španielsku, Portugalsku a Grécku došlo k eliminácii deficitov bežných účtov, čo znížilo mieru závislosti týchto krajín na pôžičkách zo zahraničia. Nebolo toho dosiahnuté jednoduchým znížením dovozu. Najmä Španielsko dosiahlo významný pokrok v štrukturálnych reformách a zvýšení konkurencieschopnosti. Znížené boli aj rozpočtové deficity, Grécko by malo byť schopné dosiahnuť primárneho prebytku už v roku 2013. Výnosy vládnych dlhopisov krajín na periférii klesli na úroveň roku 2010 a súvaha ECB sa zmenšila po tom, čo banky splatili záchranné úvery.
Vládny dlh sa ale stále nachádza na vysokých úrovniach, čo zvyšuje citlivosť na vonkajšie šoky, vrátane vývoja v Číne či zmeny politiky Fedu. Niektorí ekonómovia sa potom obávajú toho, že eurozóna pôjde v stopách Japonska. Vylúčiť nemožno ani to, že bude eskalovať politická nestabilita, pretože ekonomika síce oživuje, ale mnoho ľudí to priamo nepocíti. Na juhu eurozóny bude zrejme trvať ešte roky, než nastane potrebný posun k odvetviam orientovaným na exporty. Nezamestnanosť tak bude klesať len veľmi pomaly a sociálne tenzie porastú.
(Zdroj: WSJ)