Prepad svetových trhov sa teraz zdá skôr ako krátkodobý otras. Prchavá panika vyvolaná malou zmenou menovej politiky japonskej centrálnej banky a opätovnými obavami z recesie v Spojených štátoch.
No spôsob, akým sa tento prudký pád tak rýchlo rozvinul a následne rovnako rýchlo vyprchal, odhaľuje, aké zraniteľné sú trhy voči stratégii, ktorú hedžové fondy využili na financovanie stávok v hodnote stoviek miliárd dolárov prakticky vo všetkých kútoch sveta.
Špekulatívne obchody známe ako carry trade využívajúce ultra nízke úrokové sadzby v japonských jenoch boli pre špekulantov celé roky spoľahlivým receptom na ľahké zisky. Stačilo si požičať v Japonsku, poslednom svetovom útočisku s najnižšími úrokovými sadzbami, a potom ich vložiť do mexických dlhopisov s výnosom viac ako desať percent, alebo do prudko rastúcich akcií spoločnosti Nvidia či dokonca do bitcoinu. Keď jen ďalej klesal, pôžičky sa splácali ešte lacnejšie a výnosy boli ešte vyššie.
Príčiny prasknutia bubliny
Potom sa zdanlivo naraz investori z trhu vyparili, čo pomohlo prudkému posilneniu japonského jenu a rýchlemu odlivu z akcií a iných mien. Obchodníci sa zbavovali všetkých typov aktív ako šialení, aby sa vyhli kapitálovým požiadavkám na doplnenie marže, teda finančného vankúša zabezpečujúceho tento typ špekulatívneho obchodu. To otriaslo japonským akciovým trhom a spôsobilo najprudší jednodňový výpredaj od roku 1987. V hre boli obavy o to, akým spôsobom zasiahne také prudké posilnenie jenu japonských exportérov.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
Zostáva vám 77% na dočítanie.