V súčastnosti sa opäť otvorila téma významu gastrolístkov pre zamestnancov. Dôvodom otvorenia tejto témy sú jednak snahy o napĺňanie predvolebných sľubov časti politických stran, ktoré sú dnes súčasťou vládnucej koalície ako aj odporúčanie protimonopolného úradu, ktorý len nedávno riešil kartelovú dohodu gastrofiriem s výsledným odporúčaním prehodnotiť pokračovanie systému gastrolístkov.
Základná otázka znie: Pre koho sú gastrolístky prospešné a kto na ne naopak dopláca?
Nesporný záujem na ďalšom fungovaní gastrolístkov majú firmy, ktoré ich vydávajú (volajme ich gastrofirmy). Je to pre nich totiž veľmi výnosný biznis garantovaný zákonom, z ktorého majú vysoko nadšandardný ekonomický profit. Na druhej strane barikády stoja tí ,ktorí tento zákonom garantovaný biznis platia. Zdalo by sa, že tými, ktorí na tento systém doplácajú sú len zamestnávatelia, a to preto, že tí musia gastrofirmám platiť nemalé poplatky za to, že si od nich „môžu“ (zo zákona musia) kúpiť gastrolístky pre svojich zamestnancov. Len pre informáciu tento poplatok navyše predstavuje sumu na urovni cca. 50 eur za rok za jedného zamestnanca čo pri počte cca. 900 tisíc zamestnancov využívajúcich gastrolístky predstavuje sumu na úrovni 45 miliónov eur ročne. Okrem tejto provizie za výdaj gastrolístkov inkasujú gastrofirmy ďalšiu províziu od tých, u koho je možné gastrolístkami platiť. Výška tejto provízie je údajne ešte vyššia než provízia od zamestnávateľov. Suma sumárum gastrofirmy si spolu ročne prídu na poplatky blížiace alebo dokonca aj prevyšujúce sumu 100 miliónov eur.
Ministerstvo práce dlhodobo obhajuje zachovanie gastrolístkov ochranou zamestnancov. Hlavným argumentom je vraj udržanie ich stravovacích návykov, čo napokon prospieva aj ich zdraviu. Nie som hovorcom zamestnancov, ale za seba chcem ministerským úradníkom plateným aj z mojich daní odkázať, že čo sa mojej osoby týka, tak zrušenie gastrolístkov nebude mať absolútne žiadny vplyv na moje stravovacie návyky. Stravovať sa určite neprestanem bez ohľadu na skutočnosť, či budem alebo nebudem mať gastrolístky. Dokonca si dovolím tvrdiť, že bez povinnosti využívať gastrolístky je šanca, že sa budem stravovať kvalitnejšie prípadne zdravšie. Dôvod pre takéto tvrdenie je veľmi jednoduchý, a síce keď zoberiem do úvahy fakt, že reštaurácia, v ktorej dnes platím za obed gastrolístkom, nedostane od gastrofirmy plnú cenu lístka, pretože tá si zoberie províziu aj od tohto zariadenia, tak reštaurácia musí túto skutočnosť niekde zohľadniť a je vysoko pravdepodobné, že to bude aj v množstve alebo kvalite daného jedla.
Odpoveď na úvodnú otázku je vcelku jednoduchá, gastrolístky sú dnes veľmi výhodný biznis pre gastrofirmy, na ktorý však doplácajú nielen zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci. Ak ministerským úradníkom ide naozaj o dobro a zdravie zamestnancov, mali by rýchlo pochopiť, že dnešným stavom ich viac poškodzujú ako ochraňujú. V opačnom prípade by mali verejnosti zmysluplne vysvetliť, prečo ochraňujú záujem gastrofiriem na úkor zamestnancov a všetkých ostatných zamestnávateľov.
Napokon je tu ešte vždy aj možnosť nechať sa rozhodnúť samotným zamestnancom, čo je pre nich najlepšie. Stačí zmeniť dnešný systém tak, že zamestnanec sa bude môcť slobodne rozhodnúť, či chce gastrolístok alebo si príspevok zamestnávateľa na stravovanie nechá vyplatiť v peniazoch.
Ak skutočným záujmom politikov je dobro občanov a prvoradým cieľom štátnych úradníkov je ochraňovať záujmy zamestnancov, tak k takejto zmene pristúpia čím skôr a nebudú hľadať pseudoargumenty, prečo to nie je možné.