Irán je stále zavrhovaným štátom a len málo ľudí zo Západu ho nepovažuje za nedôveryhodnú a nebezpečnú krajinu. Napriek tomu by ale teraz vďaka dohode z Lausanne mohi byť ukončené dlhodobé sankcie, ktoré túto krajinu zväzovali. Táto dohoda si zaslúži veľkú pozornosť, pretože sa týka krajiny, ktorá je väčšia ako Južná Afrika a kde žije 81 miliónov ľudí. A táto krajina by sa mohla čoskoro dostať medzi najdôležitejšie ekonomiky sveta.
Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (Veľká Británia, USA, Čína, Rusko a Francúzsko) sa spolu s Nemeckom zhodlo na tom, že ukončí izoláciu Iránu, ktorá začala už v roku 1979. Obmedzenie obchodu odrážalo obavy z toho, že iránske obohacovanie uránom malo za cieľ jadrové zbrojenie. Ku konečnej dohode je ešte ďaleko. Ale je jasné, že Irán má obrovskú zásobu prírodných zdrojov a mohol by tak na globálnej ekonomickej scéne hrať kľúčovú úlohu. Jeho preukázanej ropné rezervy dosahujú 157 miliárd barelov, čo ho radí na tretie až štvrté miesto na svete. K tomu je nutné pridať 33 biliónov kubických metrov zemného plynu, ktorého má teda viac ako Rusko. Irán je proste energetickým gigantom a špekuluje sa o tom, že pri dobrej vôli na všetkých stranách môžu jeho exporty rýchlo rásť.
Ak by sa iránskej exporty ropy zdvihli z 1,1 milióna barelov za deň na 3 milióny barelov za deň (priemerná úroveň z polovice deväťdesiatych rokov), krajiny by v tejto oblasti svoju dôležitosťou predbehla Kuvajt. Potom by tiež prudko rástla pravdepodobnosť, že ceny ropy sa budú aj naďalej držať na nízkych úrovniach, čo by pomohlo najmä tým ekonomikám, ktoré dovážajú veľké množstvo energie. Zmenu vo vzťahoch pritom odštartovalo už dosadení nového iránskeho prezidenta Hasana Rúháního v polovici roka 2013. Do čela krajiny sa tak dostal umiernený duchovný, ktorý hovorí anglicky a má doktorát z Veľkej Británie. V roku 2014 uisťoval, že jeho krajina nikdy nechcela nič iné ako mierovú technológiu a je otvorená pre obchod.
Nezávislí analytici zo Západu odhadujú, že iránsky produkt dosiahol v roku 2014 asi 450 miliárd dolárov, čo by ho radilo medzi 30 najväčších ekonomík sveta a pred krajiny ako Austrália či Taiwan. Ďalší potenciál je obrovský, pretože Irán má okrem prírodných zdrojov tiež vysoko vzdelanou a mladú populáciu. Tvrdým zásahom predtým prosperujúce ekonomike bola revolúcia roku 1979. Irán sa teda neviezol na vlne rozvoja, ktorú využívali krajiny od Číny po Turecko. Iránci sú tak dnes oveľa chudobnejší ako Turci a Rúhání sľubuje, že to sa zmení. Irán sa podľa neho stane "najatraktívnejším rozvíjajúcim sa trhom na Zemi". S ohľadom na to, akými zdrojmi disponuje, to nie je prehnané tvrdenie.
Detaily jadrovej dohody so Západom by sa mali vyjasniť v júli, ale je pravdepodobné, že rokovania sa pretiahnu. Vyhlásenia zástupcov jednotlivých strán sa značne líšia a každá z nich má vlastné predstavy o tom, ako bude všetko pokračovať. Pred ukončením sankcií musí byť tiež potvrdené, že Irán skutočne spolupracuje, a to môže zabrať dlhé mesiace. V USA a Veľkej Británii je tiež nemálo hlasov, ktoré dohodu kritizujú. Uzatváranie nejakého národa od globálneho diania ale nie je dlhodobým riešením. Ako ukazuje história, najlepšou prevenciou vojenského konfliktu je obchod a ekonomické väzby.