Prvé dva dni v týždni sa drahé kovy opätovne vybrali smerom nadol. Nebolo to však nič výnimočné. Zlato sa posunulo k hranici 1182 USD a striebro si to nasmerovalo k 16,7 USD. Celkom prirodzený menší pokles. V stredu prišla zmena. Zlato sa v priebehu pár hodín vyšplhalo skoro až 1210 USD a striebro malo našliapnuté k 17,1 USD.
Nakoniec však zlato uzavrelo len tesne nad 1200 USD a striebro nakoniec skončilo tesne pod 17 USD. Vo štvrtok sa špekulanti pokúsili dostať cenu zlata pod 1200, avšak nakoniec neuspeli a cena ostala nad touto hranicou. Striebro sa však potlačiť nadol nakoniec podarilo. Piatok bola burza zavretá.
Cena zlata teda uzavrela na úrovni 1202 USD, čo bolo o skromných 3,6 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 16,75 USD, čo bolo o 0,22 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 71,76 čo znamená, že tento týždeň sa viac darilo zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 167,03 XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 67,96.
Zmenil sa už konečne trend na cene drahých kovov? Jednoduchá odpoveď znie – nie, nezmenil. Aspoň zatiaľ nie. Cenové pohyby sa opätovne dajú pripísať skôr špekulantom.
Tento týždeň to boli reakcie na situáciu okolo Grécka a horšie ekonomické predpovede z USA. Grécko sa snaží stále upokojiť veriteľov, avšak z ich nápadmi, ako vyriešiť situáciu to zatiaľ nevyzerá dobre. V princípe sa rozhodli zdaniť všetko, čo sa dá. Štrukturálne a radikálne reformy trhu práce, privatizácie, či otvorenia trhu zahraničnému kapitálu sa nekonajú. Dáta z USA zas naznačujú, že rast ekonomiky v prvom kvartáli bude len veľmi nízky, resp. žiadny.
Na zvyšovanie sadzieb to teda z tohto hľadiska nevyzerá. Súčasné fundamenty, v podobe dopytu po zlate, tlačia zatiaľ tento kov do hranice 1200 – 1300 USD. V rámci nej nezaznamenávame výraznejšie signály o nedostatku zlata (vo forme bakwardácie). Pri striebre je to hranica medzi 15 – 16 USD. Z fundamentálneho hľadiska hovoríme primárne o dopyte po drahých kovoch. A to z toho dôvodu, že ponuka novo vyťažených kovov nehrá až tak veľkú úlohu.
Drahé kovy sú totižto jedinými komoditami, ktoré majú vysoké zásoby oproti novo vyťaženým dodávkam. Pri zlate tvorí napr. nová ponuka len niečo okolo 1,6 % celkového uskladneného a existujúceho zlata, ktoré je potenciálne pripravené uspokojiť dopyt – samozrejme len pri určitých cenách.
Prekonať potom tieto cenové hranice vyššie, by chcelo zmenu prístupu západných investorov voči drahým kovom. Prekonať výraznejšie túto hranicu nižšie, by zas chcelo omnoho menší dopyt po fyzikom kove zo strany Ázie. Zatiaľ to však nevyzerá na to, že by sa začal realizovať niektorý z týchto scenárov. Zároveň treba pripustiť, že svet má dnes omnoho viac stavené na silnejší dolár a zdvihnutie základných úrokových mier FEDu, ako na rast cien drahých kovov.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zažívame maximum ťažby zlata?
Podľa Goldman Sachs je to možné. Táto predikcia je spojená s cyklom ťažby zlata. Ten má v priemere 20 rokov. To znamená, že v roku 1995 sme mali jedny z najväčších objavov zásob zlata, ktoré od objavenia, cez získanie povolení, až po ťažbu, začínajú pomaly dochádzať.
Po roku 1995 sme zažili výrazný pokles nových objavov rudy, ktorý bol mierne nahradený rastom v rokoch 2006 a 2007, avšak už nie v takej miere, ako v roku 1995. A netreba zabudnúť, že po roku 2008 sa hľadanie nových zásob prepadlo na minimá. To znamená, že v roku 2015 sa vyťaží maximum možného zlata a po tomto roku by mal nastať pokles objemu novej ťažby.
Ten nastane tak či onak. A to aj v prípade výrazného vzostupu cien zlata. Rast cien by totižto len zabezpečil nové zdroje do hľadania nových zásob a trvalo by to minimálne 2 – 5 rokov, kým by sa tieto zásoby začali ťažiť a dostali sa na trh. Stále však musíme mať na pamäti fakt, že samotná ťažba, ponuku zlata výrazne neovplyvní.
Zlata je relatívne dosť – až 95 % všetkého dodnes vyťaženého zlata leží v trezoroch a tvorí potenciálny dopyt. Nová ťažba vo výške cca 2800 – 3000 ton tvorí len 1,6 % celkovej potenciálnej ponuky zlata. Rozhodujúca je preto len jeho cena. Čím vyššia, tak tým samozrejme priláka aj viac nových investorov do novej ťažby.
O tom, že samotný ťažobný priemysel zatiaľ neuvažuje o výraznejšom raste cien drahých kovov svedčí i fakt rastu forward predajov drahých kovov ťažobnými spoločnosťami, ktorý minulý rok vzrástol o 103 ton, čo bol najväčší rast od roku 1999. Predaj vopred znamená ochranu ťažobnej spoločnosti pred výkyvmi cien danej komodity. V rokoch, keď ceny drahých kovov pravidelne rástli, sa tieto predaje využívali len minimálne. GFMS a Societe Generale predpokladajú, že sa tento trend zatiaľ udrží.
A zaujímavosť na záver. Zásoby zlata v americkom FEDe po prvý krát v tomto storočí klesli pod 6000 ton. Viac presnejšie, dnes FED ochraňuje vo svojich trezoroch 5989,5 tony zlata. Za prvé dva mesiace roku 2015 pokleslo množstvo zlata o 30 ton a pokiaľ sa tento trend potvrdí, bude to znamenať, že buď Bundesbanka alebo niektorá ďalšia centrálna banka postupne vyberá zlato z trezorov FEDu a transferuje ho späť domov. Trend treba sledovať z jediného dôvodu. Svedčí o vzájomnej dôvere centrálnych bánk medzi sebou.