Mal by pokračovať pozitívny vývoj na trhu práce, kde by miera nezamestnanosti mohla v závere roka klesnúť na jednocifernú úroveň. Inflácia by sa mala po dvoch rokoch pod nulou dostať opäť do miernych kladných hodnôt, pričom nominálne mzdy budú rásť opäť rýchlejšie ako ceny, čím príde opätovne k rastu životnej úrovne. Deficit rozpočtu by mal byť nižší ako vlani a nižší ako tempo rastu hospodárstva, čo bude znamenať pokles výšky verejného dlhu k HDP.
Zahraničný obchod pustí brzdu
Hlavným zdrojom ekonomického rastu Slovenska by mal ostať domáci dopyt, ktorý by podobne ako v uplynulých rokoch mali ťahať spotreba domácností a investície. Domácnosti nebudú mať hlboko do vrecka v dôsledku ďalšieho zlepšovania trhu práce s klesajúcim trendom miery nezamestnanosti pri raste reálnych miezd, čo zlepšuje spotrebiteľskú náladu a znižuje otázniky ohľadne budúcnosti.
Aj vďaka tomu rastie dopyt po statkoch dlhodobej spotreby ako automobily. Navyše spotrebu podporujú aj historicky najnižšie úrokové sadzby a uvoľňovanie úverových štandardov bánk vďaka extrémne uvoľnenej menovej politike ECB. Pomáhajú aj nízke ceny energií, vďaka čomu ostáva bežnému človeku viac peňazí na kúpu nie nevyhnutného tovaru a služieb. Faktor nízkych sadzieb a lacných energií spolu so zlepšovaním ekonomiky eurozóny by mal podporiť aj ďalší rast investícií vrátane rezidenčnej výstavby.
No mohol by byť o niečo pomalší ako v predošlom roku, keď prišlo k dočasnému a mimoriadnemu nárastu verejných investícií pre dočerpávanie eurofondov z programového obdobia 2007 – 2013. Predpokladáme, že nábeh na nové programové obdobie bude komplikovanejší a ani akcelerácia rastu súkromných investícií to nemusí úplne kompenzovať. Veľkým pozitívom však bude príchod štvrtej automobilky – Jaguar-Land Rover.
Hoci pokračuje konsolidácia verejných financií, uťahovanie opaskov nie je až také prísne, aby verejný sektor bol brzdou ekonomického rastu. Očakávame, že vo volebnom roku tak bude opäť pozitívne prispievať k rastu, hoci v miere o niečo menšej ako v tom predošlom. Po dvoch rokoch záporného príspevku zahraničného obchodu najmä v dôsledku robustného odrazu domáceho dopytu, čo vyvolalo nutnosť veľkých dovozov, si myslíme, že čistý export by mohol znova mierne dodávať forsáž ekonomike pri pokračovaní oživovania našich hlavných obchodných partnerov, ako aj akcelerácie rastu svetovej ekonomiky a rozvíjajúcich sa trhov.
Nezamestnanosť smeruje na jednocifernú úroveň
Aj vlani sa trh práce, podobe ako v roku 2014, zlepšoval rýchlejšie než prognózy, keď dynamicky rástla zamestnanosť – a počet pracujúcich prekonal predkrízovú úroveň z roku 2008, pričom počet nezamestnaných klesol pod psychologických 300-tisíc. Najviac miest pribúdalo v priemysle a vo vybraných odvetviach služieb, čo súvisí s robustným rastom domáceho dopytu, ktorý ťaží aj z rozbehu verejných a súkromných investícií.
Očakávame, že tento trend bude pokračovať aj v nasledujúcich kvartáloch, čo tiež potvrdzujú očakávania zamestnávateľov na nasledujúce obdobia. Súčasne pozorujeme zvyšovanie počtu voľných pracovných miest na šesťročné maximá a zároveň sa zvyšuje odlev uchádzačov z úradov práce do zamestnania pri relatívne stabilnom príleve. Preto si myslíme, že miera nezamestnanosti by mala kontinuálne klesať a v závere roka sa ponoriť pod 10-percentnú hladinu.
Pokračujúci rast ekonomiky a zvýšený dopyt po pracovnej sile, kde v niektorých profesiách badať problém obsadiť pracovné miesta, sa pretavujú aj do nominálneho mzdového tlaku. Nominálne mzdy by mali rásť cca 2,5-percentným tempom, pričom mzdy vo verejnom sektore na základe rozhodnutia vlády porastú o štyri percentá. Pri absencii rastu spotrebiteľských cien to znamená solídne zlepšenie životnej úrovne.
Cenové odmŕzanie
Klesajúce ceny energií, ktorým prial najmä pokles cien ropy a plynu na komoditných trhoch pre pokračovanie previsu ponuky a spomaľovanie dynamiky rastu čínskej ekonomiky, ako aj pre posilňovanie dolára, znamenali miernu defláciu na Slovensku vlani už druhý rok po sebe.
Navyše aj jadrová inflácia sa pohybuje okolo nulovej úrovne napriek oživovaniu hospodárstva či oslabeniu kurzu eura a rastu miezd. Regulované ceny by pre dodatočné zlacnenie plynu mali ostať počas celého budúceho roka záporné a nízke ceny pohonných látok by mali prvú polovicu roka tlmiť obnovu inflačného tlaku pri pokračovaní rastu domácej časti ekonomiky a pri ďalšom oslabení kurzu eura.
Napriek predikcii návratu rastu spotrebiteľských cien nad nulovú úroveň bude ekonomika naďalej v nízkoinflačnom prostredí, keď by cenová hladina mala rásť len 0,5-percentným tempom, čo by malo podporovať spotrebu.
Verejné financie
Hoci v absolútnych číslach verejný dlh Slovenska rastie a v tomto roku pravdepodobne prekročí 43 miliárd eur, v relatívnom vyjadrení v pomere k výkonu ekonomiky by mal už druhý rok klesať. Deficit rozpočtu je totiž po dlhom čase opäť nižší ako rast HDP, pričom klesá aj nominálne. Vláda tak realizuje uťahovanie opaskov, hoci pomerne vlažné.
Aj to však stačilo na to, aby minulý rok klesol celkový dlh o vyše jeden percentuálny bod na približne 52 percent veľkosti ekonomiky, pričom predpokladáme, že tento trend bude pokračovať tiež tento rok, keď sa bude ďalej zlepšovať aj príjmová stránka štátnej kasy vďaka solídnemu ekonomickému rastu a zefektívneniu výberu daní.
Konsolidácia verejných financií je skoro vždy chvályhodným krokom. V súčasnosti však pri možnosti požičiavať si za rekordne nízke sadzby, keď nie sme pod tlakom trhov a neexistujú pochybnosti o udržateľnosti dlhového bremena, nemá veľký zmysel ponáhľať sa s uťahovaním fiškálnych opaskov.
Práve naopak, štát by mal využiť lacné refinancovanie na pritlačenie rastového plynu cez veľké infraštruktúrne projekty bez ohľadu na legislatívu o dlhovej brzde či na záväzky voči Bruselu. Je nezmyslom konsolidovať, keď peniaze ležia zadarmo alebo takmer zadarmo na ulici dlhopisového trhu.
]
Komentár bol zverejnený na webe jet.sk