Príjmová nerovnosť sa dostala na alarmujúco vysoké úrovne, príjmy spojené s kapitálom tvoria neustále rastúci podiel na celkových príjmoch. O tejto téme píše Thomas Piketty vo svojej knihe "Kapitál v 21. storočí". O kapitalistoch pritom väčšinou zmýšľame tak, ako ich definoval Karol Marx - teda ako o vlastníkoch korporácií. Zabúdame však, že formou kapitálu je aj pôda, a to znamená, že aj jej vlastníci sú kapitalisti. Navyše niektorí ekonómovia tvrdia, že práve pôda a nie kapitál vo forme korporácií je tým, čo stojí za neustále rastúcou príjmovou nerovnosťou.
Kľúčové pravidlo "lokalita"
Matt Rognlie z Massachusetts Institute of Technology tvrdí, že pôda má opísaný efekt po celom svete. Ekonomike takýto vývoj škodí. Ak chceme pochopiť prečo, musíme najskôr porozumieť tomu, prečo má pôda vlastne hodnotu. Nejde o jednoduchú úlohu, pretože v histórii sa jej hodnota odvíjala najmä od jej výrobného potenciálu - od jej úrodnosti či od množstva minerálov, ktoré sa pod ňou nachádzali. V našej modernej dobe má ale pôda hodnotu z rozdielneho dôvodu, ktorý veľmi dobre chápu realitnej spoločnosti. Ako znie ich hlavné pravidlo, kľúčová je "lokalita".
Na okrajoch miest má pôda hodnotu odvíjajúcu sa práve od danej lokality. Ľudia chcú byť blízko miesta, kde pracujú, spoločnosti blízko svojich zamestnancov. Obchody chcú byť blízko zákazníkom, spotrebitelia zase obchodom. Firmy z jedného odvetvia chcú byť čo najbližšie jedna druhej, aby mohli sledovať, čo robí konkurencia a aby mohli presúvať kľúčových zamestnancov. A ľudia si chcú byť blízko všeobecne, aby mohli navštevovať priateľov, chodiť za kultúrou, a podobne.
S rastúcou zložitosťou našich ekonomík sa zvyšuje počet obchodov, aktivít, odvetvia, atď. Hodnota pôdy daná jej lokalitou sa teda zvyšuje. Nezáleží na tom, koľko voľnej pôdy je niekde ďaleko od miest, pretože tam nikto žiť nechce. Ak nezačneme žiť úplne online a komunikovať iba cez telefóny, bude tomu tak aj naďalej a hodnota pôdy porastie s tým, ako porastie zložitosť ekonomiky.
Záujmové skupiny nad všetkým
Celkový efekt je ešte intenzívnejší kvôli tomu, že mestá samé o sebe sú veľmi produktívne. Ak sa ľudia a podniky zhlukujú, produktivitu to samo o sebe zvyšuje, ale zároveň rastú straty spojené s tým, že pôda v danej oblasti je čím ďalej tým vzácnejšia. Ide o "externalitu", ktorá sa prejavuje tým, že za pôdu sa platí viac, než by zodpovedalo hodnote, ktorú ona sama vytvára. Pre globálnu ekonomiku to nie sú dobré správy. Čo s tým možno robiť? Ekonóm Henry George v 19. storočí navrhoval zdaniť pôdu podľa lokality tak, aby bola podporená developerská činnosť. K tomu možno všeobecne uvoľniť obmedzenia pre development tak, aby bolo viac oblastí, kde by sa dalo stavať.
Problém spočíva samozrejme v tom, že ide o politicky zložité rozhodnutia. Vlastníci pôdy mávajú veľký vplyv na miestne politiky a ich snahou je brániť sa akýmkoľvek zmenám, ktoré by sa negatívne dotkli hodnoty ich majetku. Ekonómovia rovnako ako v mnohých iných prípadoch vedia už dlho, čo by bolo najlepšie pre celú ekonomiku, ale je takmer isté, že záujmové skupiny si presadia svoju.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz