V posledných mesiacoch bolo živou témou odbornej diskusie porovnávanie výkonnosti ekonomík a životnej úrovne bývalých federálnych partnerov, Českej a Slovenskej republiky. V rámci tejto debaty zarezonovali viaceré odhady, podľa ktorých slovenská ekonomika z hľadiska HDP a životnej úrovne už čoskoro predbehne tú českú. Pri povrchnom pohľade, resp. mechanickom porovnaní štatistických dát by to mohlo byť skutočne tak. Na grafe č. 1 vidíme, že z hľadiska HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (parita kúpnej sily má v medzinárodnom porovnaní eliminovať rozdiely v cenových hladinách a fluktuácie menových kurzov, prepočet na obyvateľa eliminuje rozdiely vo veľkosti porovnávaných krajín) výkonnosť slovenskej ekonomiky v rokoch 1995 – 2014 vzrástla zo 74% na 97% českého ekvivalentu. Podľa odhadu MMF by mohlo dôjsť k vyrovnaniu obidvoch krajín už v roku 2018.
Graf č. 1: Vývoj HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily pre SR a ČR
Zdroj: MMF, spracovanie RITRO Invest, *prognózy MMF, **current international dollar
Už letmý pohľad „pod pokrievku“ nie je pre slovenskú stranu natoľko optimistický. Hlavné úskalie vyššie uvedeného porovnania spočíva, ako inak, v samotnom ukazovateli HDP. Ak sa pozrieme na jeho dôchodkovú (príjmovú) štruktúru v obidvoch krajinách, zistíme podstatné rozdiely vplývajúce na životnú úroveň a bohatstvo domácností. Podiel odmien zamestnancov na HDP je v prípade SR len 37,4%, pričom v ČR je to viac o 5% a priemer krajín EÚ je o takmer 12% vyšší. Slovenské domácnosti sa teda na celkovom objeme dôchodkov v krajine (a v konečnom dôsledku aj na ekonomickom raste) podieľajú o poznanie menšou mierou, ako je to za riekou Moravou, nehovoriac o európskom meradle. O to viac si u nás z pomyselného príjmového koláča odkroja podnikateľské subjekty, ktoré sú tak hlavným beneficientom rýchleho rastu produktivity práce v SR. Pre úplnosť dodajme, že argument o vysokom počte „kváziživnostníkov“ v SR neobstojí, keďže podiel SZČO na celkovej zamestnanosti je v ČR dlhodobo vyšší (podľa údajov Svetovej banky to v roku 2012 bolo 18,4% vs. 15,4% v prospech ČR).
Graf č. 2: Rozdelenie HDP z hľadiska dôchodkov jednotlivých skupín ekonomických subjektov
Zdroj: Eurostat, výpočty RITRO Invest
Odlišné podiely zamestnancov na rozdelení toku príjmov sa jasne odzrkadľujú aj na vyšších mzdách v ČR. „Príplatok“ bežného zamestnanca v ČR sa oproti jeho slovenskému kolegovi v súčasnosti pohybuje okolo 100 eur, či už z pohľadu priemernej mzdy (917 eur v ČR oproti 837 eur v SR v 3. štvrťroku 2014), alebo mediánu (820 eur v ČR oproti pásmu 700-750 eur v SR v roku 2013). Stredné hodnoty miezd v ČR boli na eurá prepočítané kurzom 27,5. Pripomeňme, že bez devízovej intervencie ČNB v smere oslabenia českej koruny by boli mzdové rozdiely medzi obomi krajinami zrejme ešte výraznejšie.
V prospech pretrvávajúcich podstatných rozdielov životnej úrovne bývalých federálnych partnerov hovorí aj celý rad ďalších „tvrdých“ dát (stačí uviesť 7,7% mieru nezamestnanosti v ČR oproti 12,3% v SR), aj „mäkkých“ indikátorov (hlasovanie nohami). Slovensko od rozdelenia federácie prešlo poriadny kus cesty. Evidentne o niečo dlhší ako ČR, avšak bývalému federálnemu partnerovi v mnohých ohľadoch stále pozeráme na chrbát. Buďme realisti, napriek pokračujúcemu procesu konvergencie sa na tom nič dramatické nezmení ani v najbližších rokoch.