V súvislosti s exponenciálnym rastom čínskych akcií, o ktorom som písal pred dvoma týždňami , som sa pozrel na viacero predošlých bublín a pokúsil som sa nájsť spoločné znaky, ktoré by naznačovali, že bublina je pred prasknutím, a takisto aj na to, kedy je vhodná doba na vstúpenie do shortu pri praskajúcej bubline.
Bubliny, na ktoré som sa pozeral (t.j. na ktoré som si spomenul) boli nasledovné: NASDAQ (2000), S&P index stavebných spoločností v USA (2005), zlato (1980), striebro (2011), Shanghai Composite (2007) a SET (thajský akciový index, 1994). Zo zoznamu som vyhodil bitcoin (2013) a Nikkei (1989). Bitcoin kvôli extrémnej volatilite, ktorá bol dôsledkom veľmi nízkej likvidity a Nikkei kvôli tomu, že bublina sa prifukovala postupne, neboli tam zaznamenané žiadne extrémne rasty za krátke obdobie.
V rámci snahy o identifikáciu posledného štádia bubliny (t.j. také štádium, v ktorom už nedochádza k výraznej korekcii, ktorá by dávala falošný signál na vstup do shortu), som identifikoval nasledovné parametre rastu: za 4 týždne o minimálne 15 %, za 13 týždňov (štvrťrok) o minimálne 30 %, za 26 týždňov (polrok) o minimálne 80 % a za 52 týždňov (rok) minimálne o 100 %. Takéto parametre rastu som zaznamenal pri piatich zo šiestich bublinách. Americký index stavebníkov nerástol dostatočne rýchlym tempom, aby tieto parametre naplnil.
Plus/mínus nejaké štatistické parametre na identifikovanie bubliny teda máme. Teraz sa poďme pozrieť na to, že aký pokles z predošlých maxím nám naznačuje, že to vyzerá na spľasnutie bubliny. Jedná sa aj o psychologickú vec. Pri vyšších poklesoch investori vyberajú zisky a do nákupov sa nikomu nechce, najmä keď sa všade hovorí, že to je bublina. Nesmie to byť príliš veľké číslo, pretože potom výrazne klesá priestor pre zisk.
Pozrel som sa na poklesy z maximálnych hodnôt v poslednom roku pred prasknutím bubliny, ktoré môžu naznačiť. Poklesov z predošlých maxím o 15 % som zaznamenal 4 (a to je potrebné povedať, že väčšinou boli ešte v štádiu, kedy sa bubliny ani nenafukovali, teda nebola splnená prvá podmienka). Druhou skúmanou hodnotou, boli poklesy o 10 %, tých som zaznamenal viac než 10. Čiže pokles o 15 % z maxím by mal zrejme byť lepším signálom na vstup do short pozície.
Teraz sa pozrime na to, ako sa hýbali ceny týchto aktív po spľasnutí bublín. Z tohto vývoja sa budeme snažiť vydedukovať, kam si dať stop-lossy. Bez stop-lossu by bola špekulácia na spľasnutie bubliny totálna samovražda. Môže sa totiž jednať, ako som písal vyššie, o falošný signál spľasnutia bubliny, po ktorom sa ešte môže bublina ďalej prifukovať a bez stop-lossu by prišli obrovské straty. Opäť sa pozriem na rok po spľasnutí bubliny.
Po pätnásťpercentnom poklese od vrcholu došlo k rastu maximálne o 10,1 % (striebro), ostatné boli nižšie (Shanghai Composite 6,6 %; Nasdaq 5,2 %; zlato 3,1 %, SET 4,0 %). Pri americkom indexe stavebníkov došlo k rastu 14 %, tam nám ale nedošiel signál, že došlo k bubline. Z toho mi vychádza, že stop-loss by sa mal nastaviť na úrovni okolo 10 %.
Pozrime sa teraz na vývoj ziskov/strát pri jednotlivých bublinách, pri vyššie identifikovaných pravidlách:
Bublina je vtedy, keď jed rast za 4 týždne minimálne 15 %, za 13 týždňov minimálne 30 %, za 26 týždňov minimálne 80 % a za 52 týždňov minimálne 100 %
Do short pozície vstupujeme v situácii, kedy je splnená podmienka číslo 1 a cena oproti maximu klesne o 15 %
Stop-loss si umiestňujeme 10 % nad otváraciu hodnotu
Ako je vidno, tak táto stratégia by zachytila pokles o 54 % na Nasdaqu, 17 % na zlate (pri skoršom vystúpení z pozície dokonca 30 %), 53 % na Shanghai Composite (s jedným falošným signálom, ktorý bol zastavený na stop-losse) a 9 % na SETe (pri skoršom vystúpení z pozície dokonca 20 %). Jediný nástroj, kde by bola realizovaná strata bolo striebro. Aj tam to bolo ale tesné, lebo maximálna strata bola 10,2 %, čiže keby bol stop-loss nastavený na dajme tomu 11 %, tak by do roka kleslo striebro o 23 %. Keby bola pozícia držaná až do dnes, tak by to bolo 58 %. To platí aj pre ďalšie inštrumenty, väčšina z nich pokračovala v poklese aj po vyše roku.
Samozrejme, je to stále len história a tá sa nemusí opakovať. Každý prípad je špecifický. Pre mnohých je ale lepšie mať aspoň niečo, od čoho sa dá odraziť, ako nemať žiadne pravidlá a skúšať to úplne pocitovo.
Ešte dodám, že v súčasnosti index Shanghai Composite spĺňa všetky podmienky. Za štyri týždne rastie o 23 %, za štvrťrok o 41 %, za polrok o 91 % a za rok o 120 %. Situácia, kedy by z maxím po splnení tejto podmienky padol o 15 % však ešte nenastala. Naopak, dnes dosiahol nové maximá, takže pravdepodobná bublina sa naďalej prifukuje.
Vývoj Shanghai Composite za posledný rok
Ešte pripomeniem, že priamo Shanghai Composite sa cez XTB obchodovať nedá, nakoľko zahraniční investori k tomuto indexu prístup nemajú. K dispozícii je ale hongkonský index China Enterprises (CHNComp), ktorý by mal pohyby na Shanghai Composite plus/mínus zachytávať.
P.S.: Nevychádzal som z intradenných dát, ale zo zatváracích. Výsledky by teda mohli byť pri stop-lossoch skreslené. Z dát sa mi však nezdá, že by niekoľko týždňov/mesiacov po spľasnutí bubliny bola tak vysoká intradenná volatilita, že by sa ceny mali dostať na stop-lossy.
Komentár bol zverejnený na xpuls.cz