Ak by došlo k prudkému rastu cien ropy na úroveň 70 - 80 dolárov za barel, malo by to vážne dôsledky na globálnu ekonomiku, finančné trhy a monetárnu politiku. Všetky projekcie týkajúce sa inflácie, ekonomického rastu aj vývoja na akciových trhoch sú pritom v súčasnosti založené na predpoklade, že ceny ropy zostanú v podstate stabilné.
Tento predpoklad potom vychádza zo súčasnej situácie na ropnom trhu, kde pretrvávajú previsy ponuky nad dopytom. Previs je odrazom stratégie krajín OPEC a najmä Saudskej Arábie.
Mieru nerovnováh na ropnom trhu popisuje prvý graf. Cena ropy je vyznačená prerušovanou krivkou, fialovou farbou je vyznačená globálna spotreba a šedou globálna ponuka. K prudkému rastu rozdielu medzi spotrebou a ponukou začalo dochádzať ku koncu roka 2014, čo sa prejavilo na poklese cien ropy Brent. Tento rozdiel sa od tej doby nezmenšuje, čo je do značnej miery odrazom pokračujúceho prudkého rastu globálnej ťažby:
Saudská Arábia zvýšila ťažbu, aby stlačila nadol ceny ropy a znížila ťažbu v krajinách mimo OPEC. Malo sa to týkať najmä Ruska a Spojených štátov. Táto jej stratégia ale úspešná nie je, pretože ruská ťažba sa približuje plnej ťažobnej kapacite a americké ťažobné spoločnosti sa dokázali na nižšie ceny adaptovať a produkcia v USA tak výraznejšie neklesla. Naopak v krajinách OPEC vyvolal pokles cien ropy výrazné problémy. Viditeľné je to aj z vývoja fiškálnych deficitov, ktoré sú pre krajiny OPEC ako celok a pre samotnú Saudskú Arábiu zobrazené v nasledujúcom grafe:
Podľa nášho názoru je pravdepodobné, že Saudská Arábia bude v stredne dlhom období so svojou súčasnou stratégiou pokračovať. Keby sa tak ale nestalo, krajina by znížila objem svojej ťažby a ceny ropy by vystrelili nahor, prišiel by silný negatívny šok pre ekonomiky OECD aj ich finančné trhy.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz