Brazília, Rusko, India a Čína mali už vtedy len málo spoločného, spájala ich ale veľkosť a potenciál zmeniť tempo rastu globálneho produktu tak, ako sa to doteraz nikomu nepodarilo. Ich výsledky boli tiež mnoho rokov považované za dôsledok javu, ktorý sme začali nazývať "globalizácie".
Keď sa pred niekoľkými dňami stretli zástupcovia spomínaných krajín a Južnej Afriky boli si vedomí toho, že bývalý lesk a sláva sú preč. V Číne praská akciová bublina, na trhu realít prišiel tvrdý dopad a oboje predstavuje významnú hrozbu pre celú globálnu ekonomiku. Brazíliu a Rusko ohrozuje hlboká recesia a kvôli nim sa tempo rastu BRICS dostalo v apríli až k jednoduchým 2 percentám, pozri nasledujúci graf založený na odhadoch spoločnosti Fulcrum (červeno sú znázornené aktuálne odhady rastu a modro odhady dlhodobého rastu):
To, čo predtým bolo jasným bodom globálnej ekonomiky, sa teda dnes mení v jej bolehlav. Po roku 2010 sa tempo rastu krajín BRIC znížilo, kleslo ale aj tempo rastu vyspelých ekonomík a podiel oboch na celkovom globálnom raste sa tak zhruba nezmenil. MMF navyše očakáva, že to tak v nasledujúcich piatich rokoch bude aj naďalej. V prvom z nasledujúcich dvoch rokov vidíme rozdelenie globálneho rastu na krajiny BRIC a zvyšok sveta - história a projekcie do roku 2020 založené na trhových kurzoch. Druhý graf je založený na PPP:
Ak sú predpovede MMF správne, krajiny BRIC budú globálnu ekonomiku aj naďalej ovplyvňovať významným spôsobom. MMF ale v minulosti spolu s ďalšími trpel prílišným optimizmom a najmä v poslednej dobe došlo v BRICS k významnému zhoršeniu tempa rastu. Ide nepochybne o cyklický jav a ani zďaleka nie je jasné, či už bolo dosiahnuté dno. Týmto krajinám z ekonomického hľadiska dominuje Čína, ktorej produkt tvorí 56 percent agregovaného produktu krajín BRIC a práve táto ekonomika trpí výraznými problémami. V ich dôsledku trpí aj komoditné trhy a to sa prejavuje aj na ďalších krajinách BRIC.
Z nižších cien komodít by ale mali ťažiť rozvíjajúce sa krajiny, ktoré sú ich dovozcami. Prekvapivo sa tak zatiaľ nedeje a tempo rastu produktu klesá aj v krajinách ako Kórea či Taiwan a Hong Kong. Je tu teda nejaký spoločný problém, ktorý sa dotýka všetkých rozvíjajúcich sa ekonomík. A je ním úverový trh, ktorý prechádza ochladením a v mnohých krajinách vyvoláva utiahnutie monetárnych podmienok.
Hlavným príkladom je samozrejme samotná Čína. Ale pomer dlhu k HDP sa po roku 2010 vyšplhal na veľmi vysoké hodnoty aj v Brazílii, Rusku, Hong Kongu, Indonézii, Filipínach či Thajsku. Všetky tieto krajiny teraz rieši problémy vyvolané skoršie príliš uvoľnenou politikou. K tomu sa pridáva rast reálnych sadzieb a tiež neschopnosť udržať pokrok v oblasti štrukturálnych reforiem zameraných na zlepšenie podnikateľského prostredia, regulácie a daňového systému. Je tak možné, že z krajín BRIC prídu v nasledujúcom období ďalšie negatívne prekvapenia.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz