Keď vo februári Vladimir Putin otvorene podporil ukrajinských separatistov, zabudol do svojich strategických plánov zakomponovať možnosť úplnej likvidácie ruskej meny. Posledné týždne ukazujú, aká veľká to bola chyba.
Práve teraz sa totiž východná veľmoc ocitá na prahu devastujúci menovej krízy, s ktorou v minulosti už zápasila. Rubeľ je pod tlakom vydesených občanov, dychtivých špekulantov aj zmätených firiem. Tí všetci pozorne načúvajú hlasom ekonomických odborníkov, od ktorých sa valia prúdy varovanie o možných hospodárskych vplyvoch. V konečnom dôsledku sa tak na finančných trhoch rozmáha názor, že prezident Putin už Rusko nevedie v duchu ekonomickej prosperity, ale iba v duchu dosiahnutie iluzórnej, geopolitickej moci. Akékoľvek snahy centrálnej banky chrániť rubeľ tak s ohľadom na Putinovo postavenie strácajú kredibilitu a v snahe zastaviť panický výpredaj rubľa sú neúspešné. Jednoducho už na trhu nikto neverí, že k záchrane rubľa môže dôjsť.
A úprimne, nie je sa čo čudovať. Hoci je totiž pravda, že na papieri Rusko zastáva pozíciu vľúdnej otvorenosti celému svetu, februárová podpora anexie Krymu rozpútala faktickú obchodnú vojnu so Západom. Putinove mocenské snahy totiž donútili EÚ a USA k uvaleniu sankcií. Tie v kombinácii s prudkým poklesom cien ropy namiešali smrtiaci kokteil, ktorý Rusko zráža do kolien. Na nohy sa ho potom pri opakovaných neúspechoch ruskej centrálnej banky musia pokúsiť postaviť práve rozporuplný líder Vladimir Putin.
Ten preto stojí pred strategickou voľbou, ktorej sa dozaista chcel vyhnúť. Prvou možnosťou je takpovediac "stiahnuť chvost" a priznať v otázke Krymu prešľap, vrátiť západné sankcie a vrátiť krajine pošramotenú dôveru svetových finančných trhov aj zahraničných partnerov. Druhou možnosťou je udržiavať od februára zvolený politický kurz a brániť presvedčenie, že separatistické sily na Ukrajine majú oprávnený nárok na samostatnú nadvládu nad časťou územia. Tento smer potom však vedie nevyhnutne k úplnej izolácii ruského štátu. Snahy o záchranu rubľa a potažmo celej ekonomiky zo strany centrálnej banky vyzerajú čoraz beznádejnejšie a blíži sa tak chvíľa, kedy na rad prídu kapitálové kontroly, či nedajbože znárodňovacie procesy. V takom prípade potom Rusko čaká faktický život v exile. Dôsledkom by potom s najväčšou pravdepodobnosťou bola silná hospodárska recesia a rast životných nákladov bežných občanov, teda dva základné piliere, na ktorých je postavená Putinova popularita v krajine.
Ruská ekonomika, ktorá sa v posledných rokoch vyvinula do ľahko neprehľadnej formy štátneho kapitalizmu, tak Putinovou mocenskou tvrdohlavosťou zabŕdla do najhorších problémov od konca minulého tisícročia. Jej model vystavaný na exporte strategických surovín odhaľuje klasické abstinenčné príznaky akejkoľvek závislosti. Potrebná liečba je potom v nedohľadne. Aj preto pred Putinom stojí najťažšie rozhodnutie v jeho politickej kariére. Buď ustúpi západným mocnostiam a postaví sa po ich boku, alebo svojou mocenskou hrou zatiahne Rusko do zápasu o holé ekonomické prežitie.