Rok 2016 nevyzerá pre ruskú ekonomiku dobre. Rubeľ oslabil na rekordné minimá, doliehajú na neho nízke ceny ropy, ktoré sa dostali až na 30 dolárov za barel. Vláda získava takmer polovicu svojich príjmov z ropy a plynu a teraz tak zápasí s tým, aby zalepila dieru v rozpočte vo výške 1,5 bilióna rubľov. MMF očakáva, že ruská ekonomika tento rok klesne o 1 perento, v roku minulom dosiahol pokles 3,7 percenta.
Spomínané čísla nie sú nijako radostné a možno ešte nevystihujú plnú mieru problémov, ktorým ruská ekonomika čelí. Ekonómovia a významní podnikatelia, vrátane tých so silnými väzbami na Kremeľ, varujú pred dlhodobou stagnáciou a poklesom konkurencieschopnosti. Herman Gref, ktorý stojí na čele štátom vlastnenej Sberbank, napríklad na konferencii v Moskve uviedol, že "krajina sa nachádza medzi tými, ktorým sa vo svetovej ekonomike vedie horšie a horšie".
Rusko sa už vysporiadalo s mnohými krízami, vrátane prepadu cien ropy v roku 2008 a dlhovej krízy v roku 1998. V týchto prípadoch sa však ekonomický rast vrátil počas jedného alebo dvoch rokov. Súčasná recesia je ale iná. Jej základom totiž nie sú nízke ceny ropy alebo sankcie, ale štrukturálna slabosť ekonomiky. Už v roku 2012 sa začali objavovať problémy, a to sa ceny ropy nachádzali na 100 dolároch za barel a sankcie neexistovali.
Ruský profesor ekonómie Vladislav Inozemtsev tvrdí, že súčasný pokles má základ v tom, že sa Putin v roku 2012 vrátil k moci. Zvýšil totiž dane firemnému sektoru a dane z nehnuteľností, aby mohol financovať svoje vojenské výdavky. K tomu zvýšil vplyv málo efektívnych spoločností, ktoré vlastní štát. Podnikatelia stratili optimizmus, obmedzili investície a došlo k prepadu produktivity a naopak k rastu korupcie. Zoslabol príliv zahraničných investícií, pretože investori sa začali báť toho, čo sa s ich aktívami kúpenými v Rusku stane.
Putin sa stal prvýkrát prezidentom v roku 2000 a vtedy tvrdil, že zníži závislosť na rope. Namiesto toho ale došlo k pravému opaku. Teraz žije približne 22 miliónov Rusov pod hranicou chudoby. Firmy ako General Motors, ktoré predtým ohľadom Ruska sršali optimizmom, tam teraz zatvárajú svoje prevádzky. To isté robia firmy ako Adidas či Mango.
Zástancovia reforiem tvrdia, že stále nie je neskoro. Stále je podľa nich čas na investície do technológií a na uvoľnenie tlaku, ktorý vláda vyvíja na súkromný sektor. Ruská spoločnosť trpí, ale nehrozí okamžité riziko nepokojov. Vláda si však veľké investície dovoliť nemôže, už teraz musí čerpať zo svojich rezerv a výdavkové programy sa obmedzujú. V súkromnom sektore nie je situácia o mnoho lepšia. Sankcie uzavreli firmám prístup k zahraničným zdrojom, slabý rubeľ zdražuje dovoz technológií, ktoré by mohli zvýšiť produktivitu a efektivitu výroby.
Putinova obľuba stále dosahuje približne 80 percent a on tak nevykazuje najmenšie známky záujmu o zmenu ruského ekonomického modelu. Na konci januára dokonca tvrdil, že "existuje dôvod pre opatrný optimizmus". Štátom vlastnené firmy spravujú jeho priatelia, jemu naklonení ľudia profitovali aj z projektov, ako boli olympijské hry, ktoré však ekonomike ako celku veľmi nepomohli. Hlboké reformy sú stále v rozpore so záujmami súčasnej vlády.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz