Niekedy sa hovorí, že osud danej krajiny či regiónu je daný tamojším demografickým vývojom. Ak tomu tak skutočne je, mierime do storočia Afriky. Väčšina krajín subsaharskej Afriky sa totiž nachádza na začiatku demografickej zmeny, kedy bude v populácii klesať podiel mladých a starých ľudí a naopak bude rásť počet ľudí v produktívnom veku. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že takýto vývoj býva sprevádzaný rastúcimi úsporami a príjmami a celkovo vyšším ekonomickým rastom. Dôsledky tohto vývoja ale pocíti celý svet.
Ako ukazuje prvý graf, subsaharská Afrika bude v roku 2030 zvyšovať pracovnú silu vo svetovej ekonomike viac než zvyšok sveta dohromady. Druhý graf potom znázorňuje očakávaný vývoj globálnej populácie v produktívnom veku - s vplyvom subsaharskej Afriky a bez tohto vplyvu (červenou):
V súčasnej dobe je globálny ekonomický rast aj naďalej slabý. Kvôli starnutiu populácie a klesajúcej miere participácie sa znižuje skutočný aj potenciálny rast a bude tomu tak aj v nasledujúcich rokoch. Tento efekt by bolo možné eliminovať rastom produktivity, ale faktom zostáva, že v najväčších svetových ekonomikách dosiahla populácia v produktívnom veku svoje maximum okolo roku 2010. Týka sa to krajín G7, Číny či Ruska.
Demografická dividenda
Je teda rozumné tvrdiť, že svetová ekonomika by ťažila z integrácie pracovnej sily z Afriky do globálnych výrobných reťazcov. Je dokonca možné, že vzhľadom na starnutie populácie vo vyspelých ekonomikách nie je žiadnej inej alternatívy. Na medzinárodnej úrovni by sa tento problém mal dostať do popredia pozornosti vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore.
Pre subsaharskú Afriku ide o veľkú príležitosť. Tá by mohla viesť k zvýšeniu príjmov na hlavu, pretože väčšie množstvo pracujúcich ľudí znamená vyššiu produktivitu a príjmy domácností. Miera tohto efektu bude však do značnej miery závisieť na ekonomickej a sociálnej politike, vrátane investícií do infraštruktúry.
Populácia v produktívnom veku má väčšinou tendenciu k vyšším úsporám a dá sa teda očakávať, že aj v Afrike sa bude miera úspor zvyšovať. To by malo obratom podporovať investície a ďalší ekonomický rozvoj. Demografická dividenda by mohla byť podporená aj vyššou mierou participácie žien.
K demografickým zmenám dochádza v prípade poklesu pôrodnosti aj úmrtnosti. Vieme tiež, že nižšia pôrodnosť zvyčajne súvisí s vyššou mierou participácie žien. Ak teda dôjde k odstráneniu právnych a spoločenských prekážok, ktoré jej stoja v ceste, dôjde k ďalšiemu zrýchleniu tempa rastu a zvýšeniu demografickej dividendy.
Afrika napodobní Áziu
Čo ukazujú doterajšie skúsenosti z iných častí globálnej ekonomiky? Krajiny východnej Ázie dokázali ťažiť z demografického vývoja viac než Latinská Amerika. Demografické zmeny totiž prebiehali v Ázii rýchlejšie, príčinou bola aj vládna politika. Tá sa tiež zamerala na vyššie investície do ľudského kapitálu či na zvyšovanie flexibility trhu práce. Bolo tak jednoduchšie uplatniť pracovnú silu vo výrobnom sektore a zvyšovať produktivitu.
Finančný sektor zároveň dokázal transformovať rastúce úspory na investície. V Ázii bola intenzívnejšia aj štrukturálna transformácia, tamojšie krajiny sa lepšie začlenili do globálnych ekonomík a boli schopné prilákať viac zahraničných investícií a technológií. Sme pevne presvedčení, že demografický vývoj sa podobne pozitívnym spôsobom prejaví aj v Afrike.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz