Záchrana eura nebola témou posledného summitu Európskej únie. Euro totiž nebolo ohrozené ani na okamih. Ani nebude. Rozpad eurozóny alebo zánik spoločnej meny je neuskutočniteľný scenár.
Nemožný zánik
Po prvé, členské krajiny eurozóny nemožno vylučovať. Po druhé, žiadna z nich nechce vystúpiť dobrovoľne - nie snáď, že by sa euro tak skvele osvedčilo, ale preto, že zavedenie staronovej národnej meny (napríklad gréckej drachmy) by viedlo k ťažkej bankovej kríze v danej krajine.
Vystúpenie Nemecka je extrémne nepravdepodobné: krajina by si instantne vyrobila bankovú krízu vznikom oceňovacích rozdielov vzhľadom k "novej marke". Vystúpenie slabších štátov je nemožné z rovnakých dôvodov. A dokonca, aj keby niektorá z členských krajín eurozóny pristúpila k tomuto zúfalému kroku v dôsledku napríklad totálneho rozkladu svojej ekonomiky, stále by to neohrozilo existenciu eura v iných krajinách.
Euro je len nástroj zmeny a uchovania hodnoty; nie je inštitúciou samou o sebe a preto nemôže skrachovať, zaniknúť, ani "sa rozpadnúť".
Skutočná hrozba je v bankách
Eurozóna je v skutočnosti oveľa pevnejšie, než si väčšina populácie myslí. "Záchrana eura" je teda len dymovou clonou pre iné úmysly. Ale čo je za clonou? Banková kríza. To je skutočná hrozba. Európa je predlžená nielen na úrovni štátov, ale ešte viac na úrovni bánk. To je skutočné ťažisko problémov.
Politici možno majú vôľu, ale chýbajú im nástroje na vyliečenie tohto typu krízy. Rozpočtová únia nič nerieši, práve naopak: štáty so spoločnou menou potrebujú individuálne daňové a výdavkové systémy, aby mohli prispôsobiť svoje ekonomiky rozdielnym podmienkam, ktoré sú vytvorené spoločnou menovou politikou.
ECB nakoniec bude nútená prikročiť k akcii, pretože neexistuje alternatíva. Bude nakoniec nútená stať sa veriteľom poslednej inštancie. Akokoľvek sa to nepáči Nemcom.
Pavel Kohout
ekonóm spoločnosti Partners
článok bol zverejnený v týždenníku Ekonom