Načo sú (nám) umelecké fondy

Opäť sa rozvírila diskusia o povinných odvodoch umelcov do umeleckých fondov. Argumentuje sa nedobrovoľným zdaňovaním. Ak sa riešenie tejto otázky stáva naliehavým pre politickú stranu Slobodné fórum, ktorá ide do parlamentu opätovne predkladať návrh na zrušenie terajšieho stavu bez hlbšej analýzy a odbornej diskusie zainteresovaných, dá sa to vysvetliť -- lobisticky či politicky. Ale ak tak ide urobiť ministerstvo kultúry a bez dôslednej analýzy stavu a najmä dosahu, je to vážne.
O čo vlastne ide? Predpokladajme, že tabuľka (Sme, 10. augusta 2005) je pravdivá. Z nej sa čitateľ dozvie, že v roku 2004 mal Literárny fond príjmy 38,9 mil. Sk, z čoho na podporu umelcov vynaložil 30,8 mil. Sk, t. j. 79 percent. Hudobný fond mal príjmy 15,7 mil. Sk. Na podporu vydal 2,9 mil. Sk, čo je 18,5 percenta a Fond výtvarných umení príjmy 24,9 mil. Sk a na podporu dal štyri milióny Sk, t. j. 16,1 percenta.
Už na prvý pohľad badať viditeľné rozdiely v podiele prostriedkov, ktoré jednotlivé fondy vynaložia na priamu podporu tvorby. Zatiaľ nikto nezverejnil analýzu príčin takéhoto do očí bijúceho rozdielu. Zaráža však jednotný prístup k riešeniu situácie, ktorého cieľom je fondy zrušiť. Bez ohľadu na to, ako a koľko sa z príjmov dostáva späť autorom. Nikto nevyvracia skutočnosť, že súčasný stav je dedičstvom socializmu. Avšak fungujúcim dedičstvom. Zatiaľ nikto nepredložil návrh ako zmeniť tento stav tak, aby fondy naďalej podporovali nielen vznik nových diel, ale venovali pozornosť aj zabezpečovaniu sociálnej a zdravotnej starostlivosti o tvorivých pracovníkov.
Na príklade Literárneho fondu pripomeňme systém výberu finančných prostriedkov a možnosti viacerých foriem podpory. Podľa zákona č. 13/1993 Z. z. sú okrem iného zdrojom príjmov LF príspevky od umelcov vo výške dvoch percent z ich autorských odmien, od vydavateľa neperiodickej tlače vo výške dvoch percent z ceny knihy, od vydavateľa periodickej tlače jedno percento z autorského honoráru. A ďalej sú to poplatky za použitie voľných literárnych, vedeckých a umeleckých diel či odvody dedičov autorských práv. Vybrané prostriedky sa podľa príslušnej oblasti stávajú základom rozpočtu jednotlivých sekcií: pôvodnej tvorby, prekladovej tvorby, vedeckej a odbornej literatúry, žurnalistiky, divadla, rozhlasu a zábavného umenia, filmu, televízie a videotvorby.
Aktívni tvorcovia, ale aj ich kolegovia, ktorí sú už v dôchodku, sa bez rozdielu politickej orientácie môžu uchádzať o poskytnutie štipendií, tvorivých odmien, príspevkov na študijné cesty, ale aj o iné formy podpôr, napr. v sociálnych. Niektoré sociálne prípady kolegov -- novinárov, ktorí roky z politických dôvodov nemohli vykonávať svoje povolanie, sú priam alarmujúce; často nemajú prostriedky ani na základné lieky. Rozhodovanie o podpornej činnosti je v kompetencii výborov sekcií, ich členov navrhujú profesijné združenia. Výbory sekcií udeľujú aj prestížne výročné prémie a ceny.
Umelecké fondy môžu bez ohľadu na štátny rozpočet podporovať tvorcov a ich tvorbu. V prípade zrušenia fondov je aktuálna otázka, kto, ako a odkedy bude po tomto kroku plniť ich poslanie. A z akých prostriedkov (štátnych?) a cez ktorú rozpočtovú kapitolu (ministerstva kultúry, ministerstva práce a sociálnych vecí?). Kto a ako bude kontrolovať úradníkov, členov nových komisií nominovaných rezortom a politickými stranami?
Podobných otázok by sme mohli položiť viac. Možno ide o iné. O majetok. Literárny fond má tzv. domovy spisovateľov v Piešťanoch, Budmericiach a v Hornom Smokovci. Tvorcovia ich využívajú na tvorivú činnosť a na rekreačné pobyty. Obdobné zariadenia majú aj ministerstvá či iné organizácie napojené na štátny rozpočet. Ale v prípade LF ich prevádzku nefinancuje štát, ale fond zo svojich prostriedkov.
Nič nie je jednoduchšie ako niečo zrušiť. Rozbiť systém, ktorý síce nie je dokonalý, ale funguje. Oveľa ťažšie je nahradiť ho novým a kvalitným. Takým, čo by akceptoval filozofiu podpornej činnosti "novej" spoločnosti a bol by chránený zákonom na dlhšie obdobie.