Komentár HN: Aby zázrak vydržal

Stredná a staršia generácia si pamätá na východonemeckú fabriku na olympijských víťazov. Politickému vedeniu krajiny nebolo ľúto peňazí, aby práve športom dokazovali svoju úspešnosť a povzbudzovali sebavedomie občanov, ktoré z mnohých príčin upadalo. Používal sa i doping a užívali sa steroidy. Podobné, aj keď nie až tak ambiciózne, to bolo v ostatných krajinách východnej Európy. Schopnosti v športe mali kompenzovať slabosť v inom, podstatnejšom.
Väčšina športov nie je dobrý biznis, nemôžu sa samofinancovať. Aj v demokratickej spoločnosti šport potrebuje finančnú podporu. Je formou udržiavania fyzického a psychického zdravia mládeže a v prípade úspechu výbornou propagáciou krajiny. Slovenský šport dostáva ročne miliardu korún, čo popri iných zdrojoch nie je málo. Čo mu chýba, je koncentrácia. Plošné rozdeľovanie takmer všetkým športom, ktoré znamená aj financovanie individuálnych koníčkov, bez odrazu v reprezentačnom úspechu, je plytvanie spoločenskými zdrojmi. Efektom, aj keď nie okamžitým, bude strata pozícií v športoch, kde nám to ide. Napríklad v hokeji. Naše výsledky na svetových šampionátoch i uplatnenie slovenských hokejistov sú malým zázrakom - vzhľadom na počet registrovaných hráčov a najmä iba štyri desiatky zimných štadiónov. Odborníci upozorňujú, že sa dobré roky môžu skončiť - vyčerpajú sa prednosti slovenského hokeja naakumulované v minulých desaťročiach. Zimné štadióny nepribúdajú (Gáboríkov je výnimkou), talenty odchádzajú nielen do Kanady, Švédska či Česka, ale aj do hokejovo rozvojových krajín. Príprava hokejistu od detských rokov už nie je tak vecou talentu, ako peňazí, rodičia to chápu ako súkromnú investíciu. Pritom práve hokej je sféra, ktorá volá aj po verejnej investícii do hokejovej infraštruktúry v širšom zmysle, aby sa mohla kapitalizovať "poznatková" stránka - erudovanosť trénerov a manažérov.
Medzinárodné výsledky jednotlivých športov ťažko porovnávať. Ale nemôže byť ťažké stanoviť priority a zastaviť štátom financovanú reprezentačnú turistiku. Tu prestáva platiť olympijský princíp, že je dôležité zúčastniť sa.
Legislatívny návrh nového zákona, ktorý vypracovalo ministerstvo školstva, uviazol. Aj to je dôkaz, že v športe pôsobia rôzne záujmy, sú rozdielne predstavy o financovaní a organizácii. Viac peňazí určite nebude, príliš veľa nádeje sa nedáva ani predstave o absolútne alebo podielovo stanovenej sume zo štátnych číselných hier. Cestou je zvýšenie efektívnosti v základni i špičke sústredením zdrojov na nádejné športy, v ktorých máme know-how a ďalšie podmienky na úspech.