Posledné otvorené zásahy Národnej banky Slovenska proti silnejúcej korune prinášajú opäť otázky o stabilite našej meny.
Pripomeňme si, že v novembri 2005 sme vstúpili do Mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Stanovili nám centrálnu paritu 38,455 koruny za euro a viac ako dva roky v ERM II môžeme využívať štandardné fluktuačné pásmo ±15 percent okolo centrálnej parity. To znamená, že kurz sa môže pohybovať v rozpätí 32,6868 až 44,2233 koruny za euro. K týmto strohým číslam sme sľúbili dodržať ďalšie podmienky: nesmieme menu jednostranne devalvovať, koruna sa musí pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.
Nie sú tieto podmienky pre Slovensko, ktoré má menej obyvateľov ako New York, príliš prísne? Ako sa môže taká malá krajina držať v rozbúrených vodách svetového devízového trhu? Je naša mena, ktorá sa od júla do decembra minulého roka oproti euru zhodnotila o 12 percent, stabilná? V lete 2006 NBS korunu posilňovala, v decembri išla proti nej. V januári pokračovala v používaní ďalších nástrojov na potlačenie rastu koruny. Ak sa stabilita meny vytvára permanentnými zásahmi centrálnej banky na devízovom alebo peňažnom trhu, ide vôbec o nejakú stabilitu?
Okrem toho, mena sa má pohybovať v blízkosti centrálnej parity. Kurz 38,46 koruny za euro som už na kurzovom lístku dlhšie nevidel. Mena sa tri mesiace pohybuje niečo nad 34 korunami za euro, čo podľa niektorých analytikov vytvára priestor na prehodnotenie centrálnej parity. Tá totiž vôbec nevyjadruje reálnu silu našej meny. Centrálna banka možnosť zmeny zatiaľ nepripúšťa, hoci história pozná takéto prípady. Rekordný rast hospodárstva a pozitívna nálada devízových investorov voči strednej Európe však môžu NBS presvedčiť, aby centrálnu paritu a svoj postoj prehodnotila.
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.