Diskusia o novele Zákonníka práce sa presúva na parlamentnú pôdu. Jej cieľom je zlepšenie postavenia zamestnancov. Skúsme si teda predstaviť jedno také nepredstaviteľné zlepšenie. Uchádzate sa o pracovné miesto. V konkurze smiete použiť všetky zbrane, ktoré existujú. Zatajovať nedostatky, vymýšľať si prednosti, ohovárať konkurentov, sľubovať nesplniteľné. Nemusíte predložiť žiadne referencie ani doklady o kvalifikácii. Hlavnú úlohu hrá šarm a výrečnosť.
Pracovné miesto získate a ružová vízia pokračuje. O výške platu si rozhodnete spolu s kolegami. Chlebodarca bude musieť súhlasiť. Výhrady proti vašej práci smie mať len minimálne a navyše ich musí vyslovovať veľmi opatrne, najlepšie úplne potichu. Nesmie vám dať výpoveď ani keď si svojvoľne do práce neprídete. Získate spoločenský honor, ktorý vám poskytne zvláštne výhody aj mimo pracoviska.
Ideálna predstava. Postavenie zamestnanca na tejto úrovni nám predložená novela isto nezaistí. Škoda, že taký "flek" neexistuje, poviete si. Nie je to celkom pravda. Nie sú voľby a volebná kampaň istým druhom prijímacieho pohovoru? Uchádzač sa nám predstavuje a ponúka prácu. To asi spĺňa základné atribúty konkurzu.
Nuž a čo my, ktorí nosíme týmto uchádzačom svoje hlasy do urien? Nie sme tak trochu náhodou ich zamestnávateľmi? Peniaze na ich mzdy pochádzajú z peňaženiek daňových poplatníkov. Podľa kritéria, že zamestnávateľom je ten, kto za výkon práce platí, teda zamestnávateľmi rozhodne sme.
Kým si však naši zamestnanci užívajú spomenuté privilégiá, my v úlohe zamestnávateľov to máme preveľmi ťažké. Čo keď sme so zamestnancom nespokojní, keď na svoju prácu nestačí, keď sa z neho stane fluktuant, prípadne sa opíja na verejnosti a robí našej "firme" hanbu.
Áno, môžeme čakať na ďalšie voľby. Výpovedná lehota bude dlhá, odstupné mastné. Môžeme spisovať petície, iniciovať referendá, pochodovať po meste, vyjadrovať sa prostredníctvom médií. Problém však je, že sme príliš veľký zamestnávateľ. Vedenie našej firmy je miliónčlenné, nejednotné a každý z nás je vždy ten najväčší a najmúdrejší riaditeľ zo všetkých. Nedohodneme sa teda a poriadok s nespratníkom neurobíme.
"Naši zamestnanci" nám budú môcť ďalej prerastať cez hlavu, robiť si na náš úkor čo len chcú a hlavne na to, že sme im poskytli lukratívny džob, ihneď po nástupe do práce čo najrýchlejšie zabudnú.
Zdá sa mi, milí moji spoluzamestnávatelia, že by to chcelo nejakú novelu. Volebného zákona?
PETER ZEMAN, redaktor ekonomického oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.