Srí Lanka už mesiac ponúka starý známy krvavý obrázok : stovky mŕtvych, tisíce vyhnaných, atentáty, regulárne vojenské bitky. Prípadné tvrdenia , že ešte stále trvá prímerie z roku 2002, sú len prázdnymi rečami. Pol druha roka po tom, ako značnú časť krajiny zničila vlna cunami, prichádza zadnými vrátkami ďalšia osudová rana -- otvorená vojna. Dokument o prímerí sa stal čírym zdrapom papiera a všetko nasvedčuje tomu, že Srí Lanka sa vracia do čias občianskej vojny, ktorej padlo za obeť už 65-tisíc ľudí.
V dôsledku nepriaznivých politických následkov a strát hroziacich zo zastavenia pomoci Západu by ani jedna strana nemala mať záujem o oživenie konfliktu. Avšak aj vláda, aj tamilskí "Tygri" z organizácie LTTE si od jeho kontrolovanej eskalácie sľubujú výhody. Táto cynická kalkulácia dáva vývoju vlastnú dynamiku a je zrejmé, že zastaviť špirálu násilia je za týchto okolností čoraz ťažšie. Pôvodne miestny konflikt na východe ostrova medzitým dosiahol parametre celoplošného. Civilné obete využívajú povstalci na to, aby centrálnu vládu v Kolombe obviňovali zo štátneho terorizmu. Tým chcú legitimizovať cieľ svojho boja, ktorým je vyhlásenie nezávislosti pre tamilskú menšinu.
Jastrabi v oboch táboroch získali rozhodujúce slovo. Zjavne preč sú časy, keď obe strany unavené po tridsiatich rokoch bojov signalizovali pripravenosť dohodnúť sa, ba vo virvare vojnového diania zanikajú aj naliehavé výzvy medzinárodného spoločenstva, aby pokračovali mierové rozhovory. Vojenské riešenie je nemysliteľné, čo dobre vie aj srílanský prezident Rajapaksa, aj vodca rebelov Prabhakaran.
Ak napriek tomu dávajú prednosť logike stupňovania akcií, možno za tým tušiť dve okolnosti, ktoré idú ruka v ruke -- politické východiská a taktickú kalkuláciu. Vláda sa domnieva, že rebeli sú politicky izolovaní a vojensky oslabení predovšetkým ako dôsledok nedávnej veľkej prírodnej katastrofy. Okrem toho prezident koná aj pod tlakom sinhálskych nacionalistov, na ktorých podporu je odkázaná terajšia vláda. Práve oni sa snažia podmínovať dohodu z roku 2002, ktorá predvída federatívne usporiadanie ostrova a tamilskú autonómiu. Napokon, Rajapaksa zvíťazil vo vlaňajších voľbách so sľubom, že tomu zabráni.
A šance tamilských povstalcov na úspech sa zase zmenšujú v tej miere, v akej srílanskú armádu vyzbrojujú dve blízke regionálne veľmoci -- Pakistan a Čína. Obaja dodávatelia tým chcú získať vplyv na zázemie veľkého rivala, Indie. Okrem toho po USA nedávno označila LTTE za teroristickú organizáciu aj EÚ, čo pre povstalcov hrozí ťažkými následkami -- vyschnutím finančných zdrojov.
Medzi nabíjaním pušiek a aktivizáciou samovražedných atentátnikov však zaniká odpoveď na kľúčovú otázku, bez ktorej nebude trvácne žiadne prímerie: totiž akú budúcnosť má v zjednotenej Srí Lanke terajší veliteľ povstalcov Prabhakaran? Na jeho rukách ľpie nielen krv mnohých domácich politikov, ale aj dakedajšieho indického premiéra Radžíva Gándhího. Má toľkých smrteľných nepriateľov, že mier bez úplnej nezávislosti mu nemôže byť vhod. A pretože tá zase nie je alternatívou pre vládu, Srí Lanka zrejme aj naďalej zostane ostrovom násilia a biedy.
StoryEditor