Spôsob a kontext odchodu vôbec prvého významného investora, ktorý chcel zakotviť v Rimavskej Sobote, je v stredoeurópskom priestore vecou nevídanou. Investori odišli a budú odchádzať aj z iných regiónov, lenže tu to bolo iné. Nemecká spoločnosť Dräxlmaier utiekla z Gemera vo finále, vyskočila z rozbehnutého vlaku. Školila prvých ľudí, spúšťala skúšobnú prevádzku a desiatky jej budúcich zamestnancov už mali za sebou výberové konania. Niektorí z nich opustili svoje doterajšie pracoviská s vidinou lepšieho. Čo je však najdôležitejšie, firma získala od mesta za symbolickú sumu niekoľkohektárový lukratívny pozemok, za ktorý samospráva zaplatila vyše 30 miliónov korún.
Navyše zatrúbenie Dräxlmaieru na ústup prišlo bez akýchkoľvek signálov. Neavizoval, že má problémy, že by chcel napríklad pridať viac na stimuloch alebo niečo iné. Neboli žiadne rokovania, neriešili sa žiadne dodatočné požiadavky, len sa buchlo dverami. Toto sa v slušných rodinách nerobí. Obzvlášť po poldruharočnej známosti a ubezpečovaní, že všetko je v najlepšom poriadku. Naposledy za účasti troch ministrov a vrcholných predstaviteľov samosprávy pred niekoľkými týždňami. Občania i mesto sa teraz oprávnene cítia podvedení.
Ťažko uveriť, že skutočným dôvodom neinvestovať na Gemeri bola náhla zmena v nákladových ukazovateľoch, ktoré by urobili výrobu nerentabilnou, a preto sa firma rozhodla presunúť ju do lacnejšej krajiny, ako tvrdí jej vedenie. Investícia za 700 miliónov sa predsa nerodí zo dňa na deň a pomery napríklad v Rumunsku, kde má Dräxlmaier vlastnú výrobnú spoločnosť, veľmi dobre pozná. Iná otázka je, či chcela mať Rumunsko na Slovensku, či jej to niekto sľúbil a či tomu do posledného momentu verila?
Boli azda 12-tisícové priemerné platy a sľúbená vyše 200-miliónová štátna dotácia pre investora neakceptovateľné? Oficiálne sa o tom nehovorí, ale ako vyplýva z kuloárnych informácií, to bol ten pravý dôvod jeho odchodu. Mala vláda v takom prípade investora preplatiť, len aby znížila tridsaťpercentnú miestnu nezamestnanosť? Samospráva si myslí, že áno, pretože ona urobila všetko, čo bolo v jej silách. Ak môže štát stavať domy pre manažérov kórejskej automobilky, prečo by sa nemohlo viac urobiť pre Gemer, ktorý potrebuje strategického investora ako soľ? pýtajú sa otcovia mesta. Dodávajú, že nechať ho odísť bola osudná chyba.
Podľa ministra Jirka Malchárka ide život ďalej. Na Gemeri však po pár mesiacoch nádeje, že sa rozhýbe, opäť na nevedno ako dlho zastal. Prípad Dräxlmaier tak znova potvrdil, že pohľad na tú istú vec z centra a regiónov je značne odlišný a že vláda napriek novej politike investičných stimulov stále nezvláda rozvoj tých najchudobnejších oblastí.
StoryEditor