Prvý štátny monopol na obchod s vodkou v Rusku zaviedli v 15. storočí. Cár Ivan III. sa prvý dovtípil, aký význam má tento priemysel pre krajinu. Preto zakázal súkromnú výrobu a predaj "chlebového vína". Odvtedy sa kontrola produkcie vodky a vína vníma ako jeden z atribútov moci v Rusku.
Štátny monopol sa zrušil len v deväťdesiatych rokoch liberálneho žúru Borisa Jeľcina.
Ak boli v čase ZSSR príjmy štátneho rozpočtu z predaja alkoholu 28 percent, v súčasnosti predstavujú len 3,5. Menej sa však nepije, lebo objem spotreby je dvakrát väčší ako legálna produkcia. Preto je úplne očividné, že rozdiel medzi spotrebou a legálnou výrobou je dielom nelegálnych výrobcov.
V januári tohto roku bola prijatá novela zákona o štátnej regulácii výroby a predaja liehu. Tá predpokladala zavedenie Jednotného štátneho automatizovaného informačného systému. Tento systém mal v režime reálneho času sledovať cestu každej fľaše od výrobcu k spotrebiteľovi.
Kvôli tomu sa mali liehovaroch a likérkach zaviesť špeciálne počítadlá na fľaše alkoholu domácej a zahraničnej výroby. Mali na fľaše umiestňovať nové známky s číselným kódom, ktorý obsahuje prakticky všetky informácie o alkoholickom nápoji.
Celá akcia bola namierená proti čiernemu trhu s alkoholom. V súčasnosti v dôsledku konzumácie falšovanej vodky ročne umiera 40 000 obyvateľov Ruska. Chcelo sa niečo lepšie, ale ako vždy sa to nepodarilo. Raz sa zasekávali počítadlá, inokedy nebolo dosť známok na dovezený alkohol. Preto koncom júna tohto roku obchody začali vracať obchodníkom produkciu, ktorá bola označená starým spôsobom. Veľkoobchodníci sa museli urýchlene zbavovať alkoholu aj za nevýhodných podmienok. Martell V.S.O.P stál 20 USD, vína, ktoré sa pôvodne predávali po 200 USD, išli do obehu po 10 USD.
Preto 1. júla tohto roku, keď mal začať fungovať nový evidenčný systém, obchod s alkoholom skolaboval. V štandardných supermarketoch v Rusku býva v predaji sortiment asi 2 000 druhov alkoholických nápojov. Po prvom júli sa sortiment zúžil na 60 -- 80 druhov.
Z predaja úplne zmizli dovážané alkoholické nápoje, začínajúc whisky cez calvados a končiac ľahkým vínom. Rýchlo sa začala míňať aj domáca drahšia vodka. Na kolapse trhu s alkoholickými nápojmi zarobili tí, ktorí mali pôvodne zavedením nového systému registrácie prerobiť. Prišla zlatá éra ilegálnych výrobcov ponúkajúcich lacnú produkciu. Podľa expertných hodnotení nelegálna výroba začala mať na trhu s alkoholickými nápojmi asi polovičný podiel.
Moc chcela potrestať čierny trh, ale vypomstila sa legálnym výrobcom, legálnym obchodníkom a legálnym predajcom. Je zrejmé, že problém s novým registračným systémom sa podarí po čase vyriešiť. Avšak už v súčasnosti stúpli ceny importných alkoholických nápojov asi o pätinu. Maloobchod zvýšil maržu oproti veľkoobchodným cenám preto, aby kompenzoval straty, ktoré mu vznikli počas krízy. Dodávatelia, ktorých straty sa dajú odhadovať na desiatky miliónov dolárov, budú postupovať podobným spôsobom.
Riešenie problematicky nelegálnej výroby alkoholických nápojov je jednoduché. Predstavitelia 150 výrobcov poslali do parlamentu návrh. Jeho podstatou je zníženie spotrebnej dane na alkohol. Tvrdia, že jeho zníženie zmenší rozdiel medzi legálnymi a ilegálnymi výrobcami. Ani jeden normálny človek si nebude kupovať nevedno čo, ak si za tie isté peniaze môže kúpiť fľašu od známeho výrobcu.
Autorka je spolupracovníčka HN v Moskve.