Už od roku 1974 prebiehajú vo Francúzsku televízne súboje dvoch najúspešnejších kandidátov na prezidentský úrad. Vždy mali vysokú sledovanosť, tento rok ho sledovala takmer polovica voličov... Len raz jeden z kandidátov diskusiu odmietol -- v roku 2002 Jacques Chirac nechcel diskutovať s Le Penom. Stredajší televízny večer Nicolas Sakrozy verzus Ségoléne Royalová bol historický -- bol to prvý mužsko-ženský súboj, čo napokon aj obohatilo atmosféru.
Aké slabiny prejavili kandidáti? Royalová pôsobila autoritársky, neustále skákala do reči Sarkozymu a nepočúvala argumenty rivala. Sarkozy počúval svoju protivníčku, ale skôr hovoril svoje argumenty moderátorom než Royalovej, na diváka však pôsobil stereotypne.
Dve stratégie
Royalová, ktorá vrátila ľavicu do hry o prezidentský post, šokovala svojou razantnosťou vedúcou až k "permanentnej agresivite", tak to aspoň charakterizovala pravica. Sarkozy dokázal nemožné -- potlačil v sebe príznačnú dynamickosť spojenú s výraznou predvolebnou gestikuláciou. Royalová prebúdzala city a emócie voličov a Sarkozy pôsobil racionálne a vyrovnane až do druhej časti diskusie.
História ukazuje, že výsledok televíznej debaty môže pridať alebo ubrať kandidátovi 1 -- 2 percentá voličov, a aj to poznačilo stratégiu aktérov. Royalová akoby svojou razantnosťou chcela dobehnúť päťpercentný náskok Sarkozyho z prvého volebného kola. Kým v prvom kole volieb sa voliči rozhodovali viac podľa volebných programov, v druhom kole viac zavážia osobnostné predpoklady.
Vo všeobecnosti pravica podcenila stredajší večer, keďže tvrdila, že mediálny súboj nebude mať vplyv na výsledok volieb. A bola to práve pravica, ktorá v roku 1981 na to doplatila, pretože papierový víťaz z prvého kola prehral, teda Mitterand porazil d´Estainga.
Televízny súboj Royalová -- Sarkozy obsahovo neprekročil klasické témy medzi pravicou a ľavicou: školstvo a vzdelávanie, životné prostredie, energetika, bezpečnosť, ale ani nepriniesol nové riešenia.
Kto a čo rozhodne
Dá sa predpokladať podstatne nižšia účasť voličov ako v prvom kole, čo hrá v prospech Royalovej. Okrem toho rozhodne najmä: ako budú voliť nerozhodní či voliči -- nestraníci, kto si získa priaznivcov extrémnej pravice Le Pena a s kým sa voliči viac stotožnili v televíznom súboji.
Francois Bayrou, ktorý nepostúpil do druhého kola, ale získal 6,5 milióna hlasov v tom prvom, po televíznom dueli povedal, že nebude voliť Sarkozyho. Ľavica dúfa, že jeho voliči odovzdajú svoj hlas Royalovej. Problémom je, že voliči centristickej strany UDF majú v tomto konkrétnom prípade neodhadnuteľné volebné správanie. A preto akýkoľvek apel Bayroua nebude mať žiaden význam.
Le Penov Front National má stabilné voličstvo a zároveň je disciplinované v účasti pri hlasovaní. V prvom kole získal Nicolas Sarkozy práve významné percento hlasov voličov z tejto extrémnej pravice, a to tých, ktorí racionálne neuverili, že Le Pen sa stane prezidentom. Prieskumy ukazujú, že Sarkozy najpresvedčivejšie obhajuje národnú identitu, čo je hlavným mottom Le Pena.
Príklad z roku 1981 ukazuje, že víťaz z prvého kola nemusí vstúpiť naostatok hlavným vchodom do Elyzejského paláca. Výhodou pre Royalovú je, že sa zamerala na kritiku súčasnej pravicovej vlády a jej neúspechy, čo synergicky napomáha aj nízka popularita exekutívy, v ktorej bol Sarkozy donedávna ministrom. Sarkozyho síce vo volebných prieskumoch preferuje 54 % mužov a až dve tretiny dôchodcov, ale... Dnes vedie v prieskumoch on, ale 6. mája v noci to môže vypáliť naozaj inak. A Francúzi budú mať prvú prezidentku v histórii.
PAVOL JUSKO, Výbor pre medzinárodné vzťahy