Americký prezident George W. Bush má pred sebou ešte tri roky úradovania. Nie je však žiadnym tajomstvom, že vplyvné politické i hospodárske špičky čoraz nástojčivejšie uvažujú o udržateľnosti kurzu, ktorý sleduje Biely dom.
Súdiac podľa výsledkov amerických prieskumov verejnej mienky, preferencie prezidenta Bush sa rútia nadol a nikto nedokáže spoľahlivo odhadnúť, či už dosiahli dno, z ktorého by sa mohli odraziť a stúpať nahor. Prepad obľúbenosti odzrkadľujú aj prieskumy v zahraničí, i keď tam je uhol poklesu pozvoľnejší, pretože Bushova popularita je málokde vysoká. V porovnaní s ostatným svetom sa tak Američania zobúdzajú z ružového sna o svojom štátnikovi s prezieravou víziou, pevnou morálnou integritou a úctyhodnými vodcovskými kvalitami.
Výsledky prieskumu televíznej stanice ABC a denníka The Washington Post ukazujú, že celkovo podporuje Bushovu politiku iba 39 percent Američanov. Jeho ekonomickej politike dáva súhlas len 36 percent opýtaných. Rovnako málo - 36 percent respondentov - schvaľuje jeho politiku v Iraku. O Bushovi ako o čestnom človeku sa kladne vyslovilo iba 40 percent opýtaných osôb. Podobné výsledky priniesol prieskum inštitútu IPSOS a tlačovej agentúry AP. To je málo, keď to porovnáme s 88 percentami dôvery, akej sa prezident tešil bezprostredne po 11. septembri 2001.
Medzi faktory, ktoré tlačia Busha dolu z rebríka, patrí ponurá perspektíva umierania ďalších amerických vojakov v Iraku, manipulovanie verejnosti pri vysvetľovaní dôvodov vojenského napadnutia Iraku, zlyhanie počas prvých dni po hurikáne Katrina, desivý cenový skok na benzínových pumpách, dôsledky vojen v zahraničí na prehlbovanie rozpočtového deficitu, pokus o reformu systému sociálneho zabezpečenia cestou čiastočnej privatizácie, nominácia nedostatočne kompetentnej kandidátky do Najvyššieho súdu, súdne obvinenie vysoko postaveného poradcu v Bielom dome a zapletenie sa iného, ešte prominentnejšieho poradcu do aféry Plamegate - a výpočet by mohol pokračovať.
Pre kariéru politika, žiaľ, nie je dôležitá objektívnosť, oprávnenosť a racionalita jednotlivých záporných vnemov. Čo zvyčajne zaváži, je ich kumulatívny účinok na verejnú mienku domácej voličskej obce a v zahraničí. Kým momentálne sa negatívne postoje voči Bushovi v USA a mimo ich hraníc zbližujú, v blízkej budúcnosti sa obe krivky môžu dosť rýchlo od seba vzdialiť. Prezident má do konca volebného obdobia ešte tri roky a dovtedy si môže umnými ťahmi všeličo u svojich spoluobčanov ešte vyžehliť. Menej zreteľný obrat k lepšiemu však môže dosiahnuť u svetovej verejnosti. Deklarácie, a najmä činy USA, majú na ňu dlhodobejší dosah a zmeny v ohlasoch bývajú pomalšie. Dôvera členov svetového spoločenstva voči globálnej superveľmoci číslo jeden má dnes ďaleko k ideálnemu stavu. Rozhodnutia, ktoré Spojené štáty prijímajú, nesú pečať svojvoľnosti a tá zanecháva stopy na mozaike historickej pamäti.
Tej pamäti, ktorá vplýva na štáty, mocnosti a regióny pri formulovaní svojich medzinárodnopolitických a ekonomických zámerov. Jeden z dôvodov, prečo sa v sobotu neskončil panamerický summit v Argentíne pre USA úspešne, bola obava z upnutia sa na bushovský Washington. Opatrnejšie postupujú aj Čína, Rusko i EÚ, nehovoriac o moslimskom svete. Zdá sa, že väzby na USA prestávajú byť garanciou bezstarostnej budúcnosti. Otázkou zostáva, či by bolo vhodnejšie čakať na nového amerického prezidenta, alebo na inú superveľmoc, prípadne či sa viac spoliehať na vlastné a regionálne sily.