StoryEditor

Vláda vo Vysokých Tatrách zlyhala

12.04.2006, 00:00
Zelený taliban a ultra-ortodoxní lesníci. Aj takýmito nadávkami sa navzájom častujú ochrancovia prírody a lesohospodári vo Vysokých Tatrách. Najnovšie sa do seba zahryzli kvôli zonácii. Tá by sa mala stať fundamentom ochrany tatranskej prírody a podľa jednotlivých zón určovať prísnosť jej ochrany a prípustných aktivít.

Zelený taliban a ultraortodoxní lesníci. Aj takýmito nadávkami sa navzájom častujú ochrancovia prírody a lesohospodári vo Vysokých Tatrách.
Najnovšie sa do seba zahryzli kvôli zonácii. Tá by sa mala stať fundamentom ochrany tatranskej prírody. Podľa jednotlivých zón by sa mala určovať prísnosť jej ochrany a prípustných aktivít. Okrem konfliktu odborných pohľadov je však zonácia aj o peniazoch zo štátneho rozpočtu na vyplácanie kompenzácií neštátnym vlastníkom i bojom o právomoci a zodpovednosť v TANAP-e. A síce, či v ňom budú naďalej gazdovať štátne lesy a ochrana prírody, alebo len jedna firma. Dnes obe strany pristupujú k zonácii z iných filozofických hľadísk a v zásadných otázkach sa ich názory úplne rozchádzajú. Kým lesníci obviňujú ochranárov z experimentovania s hlbinnou ekológiou, ochranári lesníkov zasa zo zjednodušeného pohľadu na prírodu cez stromy. Oproti pôdohospodárskej koncepcii regulovanej starostlivosti stojí ochranárska predstava bezzásahovej divočiny. Tá by mala byť na vyše polovici územia národného parku. Dôvodom je, že ide o jedinečné krajinno-ekologické celky so zachovanou biodiverzitou nadnárodného významu a TANAP má ambície obstáť v medzinárodných ochranárskych kritériách. Lesníci zasa tvrdia, že i les v jadrovej zóne potrebuje sofistikovanú opateru, lebo inak dôjde k jeho rozvratu, napríklad premnožením kôrovcov a poškodzovaním ostatných zdravých porastov. Varujú tiež, že vytvorenie veľkého územia ponechaného na samovývoj prinesie stagnáciu, ba až úpadok turistického ruchu.
V spore, ktorý znepriatelil nielen štátny a mimovládny sektor, neštátnych vlastníkov lesov, ale i odborníkov a vedcov, je otáznych okolo tritisíctristo hektárov lesa v najprísnejšie chránenom území. Naň by chceli mať lesníci naďalej dosah. Ochranári o tom nechcú ani počuť. Zonácia však nie je len o prírode, ale i o praktickom dosahu pravidiel ochrany prírody na podnikanie, turizmus a samotný život vo Vysokých Tatrách. Aj preto na ňu investori, cestovný ruch i domáci obyvatelia už niekoľko rokov netrpezlivo čakajú.
Popri akademických sporoch o podobe zonácie je jej najslabším článkom cena, ktorú bude musieť štát za ňu zaplatiť. A o nej sa nikde nehovorí. Koľko bude stáť? pýtajú sa súkromní vlastníci lesov, ktorí sa cítia doterajšou praxou ochrany prírody v Tatrách najviac poškodzovaní. Tvrdia, že štát sústavne porušuje ich ústavné práva, pretože im nedáva dostatok peňazí za to, že nemôžu svoj majetok v prísne chránených lokalitách naplno využívať. Pokiaľ nebude jasné, koľko za vlastnícke obmedzenia presne dostanú, so žiadnou zonáciou súhlasiť nebudú.
Zmätok vo Vysokých Tatrách sa za posledné desaťročie nakopil do spletenca problémov bez náznaku akýchkoľvek efektívnych riešení. Kalamita zapríčinená veternou smršťou v novembri 2004 ich akurát viac obnažila a zakonzervovala. Ak doteraz nebola politická vôľa dať veci do poriadku, ťažko sa tak udeje do volieb. Napriek záväzku vlády zonáciu prijať. V Tatrách zlyhala a zaslúžila by si čierny bod.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
22. november 2024 04:30