Miera slovenského verejného dlhu vzrástla. Vyplýva to z údajov o verejnom dlhu eurozóny a celej Európskej únie na konci prvého štvrťroka 2017, ktoré zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Ministerstvo financií na čele s Petrom Kažimírom to vysvetľuje dvojmiliardovou pôžičkou a tvrdí, že v ďalšom kvartáli príde pokles.
Verejný dlh Slovenska k HDP bol na konci prvého štvrťroka 2017 na úrovni 53,5 percenta. Medziročne narástol o 1,7 a medzikvartálne o 1,6 percentuálneho bodu. V absolútnych číslach to je medziročne nárast o vyše 2,6 miliardy a medzikvartálne o vyše 1,6 miliardy eur.
Pritom ešte pred rokom bol vývoj opačný. Porovnanie zadlženia Slovenska k výkonu ekonomiky v prvom kvartáli 2016 a 2015 ukazuje pokles o 2,6 percentuálneho bodu.
Create column charts
Pôžička za veľmi výhodných podmienok
Kažimírov rezort v stanovisku pre HNonline.sk uvádza dôvod nárastu miery zadlženia. "Slovensko si začiatkom marca požičalo na finančných trhoch v prelomovej emisii 20-ročných štátnych dlhopisov dve miliardy eur za veľmi výhodných podmienok (výnos do splatnosti 1,991 percenta)."
Navyše na ministerstve tento scenár očakávali. "Tento nárast je však dočasný, pretože v druhom štvrťroku došlo k významným splatnostiam starších dlhopisov v hodnote 1,8 miliardy eur, ktoré takmer symetricky znížia dlh v druhom kvartáli tohto roka."
Výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák vysvetľuje, že nárast miery zadlženia Slovenska v prvom kvartáli 2017 súvisí aj s nastavením takzvanej dlhovej brzdy. "Je to dôsledok aj ústavného limitu na dlh, ktorý sa vyhodnocuje z údajov k 31.12." To spôsobuje, že ministerstvo financií "od začiatku nového roka dopĺňa svoje potreby emisiami nového dlhu, a preto v porovnaní so štvrtým kvartálom predošlého roka dlh narastie."
V prvom kvartáli býva zvyčajne väčšia aktivita
Novysedlák zároveň pripomína predbežné údaje za štátny dlh zverejnené Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity. Na základe týchto údajov je podľa neho "možné očakávať, že ku koncu druhého kvartálu 2017 bude dlh nižší ako 52,5 percent HDP, čo by znamenalo oproti prvému kvartálu 2017 pokles a rovnako aj medziročný pokles oproti druhému kvartálu 2016 (52,9 v 2Q2016)."
Nárast miery dlhu Slovenska označila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová za mierny. Dôležitejšie sú podľa nej celoročné údaje, pretože majú vyššiu výpovednú hodnotu.
"Nárast dlhu v pomere k HDP v prvom kvartáli 2017 súvisí s potrebou zabezpečenia postačujúcej úrovne hotovostnej rezervy na financovanie záväzkov štátu, keďže tento rok je objem maturujúcich dlhopisov vyšší ako vlani. Zvyčajne tiež v prvom kvartáli býva väčšia aktivita čo sa týka emisií štátnych dlhopisov," vysvetľuje Muchová.
Najvýraznejší pokles zaznamenalo Grécko
Čo sa týka miery zadlženosti členských krajín Európskej únie, tá sa v prvom štvrťroku zvýšila na 84,1 percenta HDP z 83,6 percenta v závere predchádzajúceho štvrťroku.
Najvýraznejší pokles miery zadlženia počas prvého štvrťroka zaznamenalo Grécko, a to o 2,9 percentuálneho bodu na 176,2 percenta HDP. Pomer gréckeho dlhu k HDP však naďalej zostáva najvyšší v EÚ. Naopak najnižšie zadlženie vykázalo v štvrťroku Estónsko, kde podiel štátneho dlhu k HDP predstavoval iba 9,2 percenta.
Eurostat dnes tiež oznámil, že rozpočtový deficit členských krajín EÚ sa v prvom štvrťroku znížil na 1,0 percenta HDP z 1,2 percenta v predchádzajúcom kvartáli.