Radikálne úspory chystá najväčšia talianska banková skupina UniCredit. Finančná inštitúcia, ktorá pôsobí aj v Česku a na Slovensku, plánuje prepustiť 14-tisíc ľudí, teda zhruba desatinu všetkých zamestnancov. Zároveň chce zavrieť štvrtinu pobočiek v západnej Európe. Záchranný plán, ktorý ráta aj s odpisom toxických úverov za takmer 18 miliárd eur, je nutný, aby UniCredit získala od investorov ďalšie peniaze na posilnenie kapitálu. Banka verí, že úpis nových akcií jej prinesie aspoň 13 miliárd eur.
Cenné papiere UniCreditu na ohlásený plán reagovali najprv päťpercentným poklesom, neskôr však rástli o viac než 14 percent. Zdá sa, že investori považujú plán za realistický.
Jean-Pierre Mustier, ktorý riadi banku od júla, sa chce vyhnúť situácii, v ktorej sa momentálne utápa konkurencia. Najstaršia banka sveta Monte dei Paschi di Siena, ktorá v lete dopadla v záťažových testoch Európskej centrálnej banky najhoršie, musí do konca roka od súkromných investorov získať päť miliárd eur na posilnenie kapitálu. Pokiaľ sa to nepodarí, bude ju zachraňovať štát. A to nebude jednoduché.
Bez odmien
Banka UniCredit so zoštíhľovaním už začala. Pred pár dňami sa dohodla na predaji svojho štyridsaťpercentného podielu v druhej najväčšej poľskej banke Bank Pekao štátom kontrolovaným inštitúciám. Zbavila sa tiež správcu investičných fondov Pioneer. „V dnešnom regulovanom prostredí je treba byť jednoduchou bankou. Obchodný model bánk sa mení,“ hovorí Mustier.
Čo sa týka škrtov, nezabudol päťdesiatpäťročný Francúz ani na seba. Požiadal predstavenstvo, aby mu znížilo plat o 40 percent na 1,2 milióna eur a zrušilo jeho ročný bonus. Pohyblivá zložka platu bude závislá od toho, či počas siedmich rokov splní dlhodobé ciele. A pokiaľ z banky odíde alebo ho vyhodia, nedostane žiadne odstupné. Ako upozorňujú Financial Times, to nie je v Taliansku úplne bežné.
Tamojší bankári odchádzajú s tučným zlatým padákom obvykle aj vtedy, keď viedli banku k úpadku. Napríklad predchádzajúci šéf UniCreditu Federico Ghizzoni. Počas jeho „úradovania“ akcie banky prudko poklesli, no napriek tomu dostal odstupné 9,4 milióna eur. Ako sa plánované škrty dotknú českej a slovenskej pobočky UniCreditu, nie je isté. Strategický dokument uvádza, že stredná a východná Európa je ťahúňom skupiny. Prepúšťanie sa teda zrejme bude týkať najmä Talianska či Nemecka. „Ďalšie podrobnosti nebudeme komentovať,“ povedal hovorca banky Petr Plocek.
Záchranná brzda
Talianske banky patria k najproblémovejším z celej Európy. Hlavným dôvodom sú nesplácané pôžičky, ktoré dosahujú až 360 miliárd eur. A v niektorých prípadoch aj prepálená expanzia do zahraničia, napríklad práve pri UniCredite či Monte dei Paschi. Ozdravenie bankového systému bude hlavnou ekonomickou úlohou, s ktorou sa bude musieť vyrovnať nový taliansky premiér Paolo Gentiloni.
„Vláda je pripravená zasiahnuť, aby garantovala úspory občanov a stabilitu finančných inštitúcií,“ povedal poslancom. Lenže štátna pomoc krachujúcim bankám, ako je Monte dei Paschi, za peniaze daňových poplatníkov sa môže stretnúť s nepochopením v Európskej únii. Pravidlá vyžadujú, aby pri prípadnej štátnej záchrane odpísali časť zo svojich investícií tak akcionári, ako aj držitelia dlhu. Medzi nimi je však veľké množstvo domácností.
Politickou prioritou pre Gentiloniho tak bude, ako neutralizovať dosah práve na drobných investorov. „Ako veľmi a či budú eventuálne drobní investori – a nie je ich málo – kompenzovaní, nikto nevie.
Do veľkej miery to bude závisieť od toho, aký plán konkrétne talianska vláda dohodne s Európskou komisiou, i od toho, aký veľký kapitál zoženie Monte dei Paschi pred zatiahnutím za štátnu záchrannú brzdu,“ myslí si hlavný ekonóm českej Poštovnej sporiteľne Jan Bureš. Talianska vláda podľa neho prípadnú kapitálovú pomoc dokáže zvládnuť. „Skutočne najslabší hráči potrebujú pravdepodobne 10 až 15 miliárd eur, čo nie je viac než jedno percento existujúceho talianskeho dlhu,“ hovorí Bureš.