Utečenci zatiaľ nepredstavujú pre nemecký pracovný trh žiadnu záťaž a u väčšiny z nich potrvá roky, kým sa vôbec budú o prácu uchádzať. ČTK to dnes povedal predseda Nemeckého odborového zväzu (DGB) Reiner Hoffmann. Podľa neho je aj z toho dôvodu nezmyselné špekulovať o tom, že by pre zamestnávanie migrantov mala platiť výnimka z minimálnej mzdy.
Do Nemecka vlani prišlo 1,1 milióna utečencov a ekonómovia predpokladajú, že zatiaľ čo budú úrady postupne vybavovať ich žiadosti o azyl, otvorí sa týmto ľuďom možnosť pracovať a vznikne tlak na pracovné miesta. "V súčasnosti utečenci pracovný trh nijako nezaťažujú. Integrovať ľudí, ktorí z rôznych častí sveta utekajú do Nemecka, je náročný proces. V minulosti dokázalo v prvom roku po udelení azylu nájsť prácu len 15 percent prichádzajúcich," povedal však Hoffmann.
Podporil vytváranie kurzov
Skúsenosti z minulosti podľa šéfa najväčšieho nemeckého odborového zväzu dokazujú, že väčšine utečencov trvá niekoľko rokov, než sa dostatočne dobre naučia po nemecky a získajú takú kvalifikáciu, aby sa vôbec mohli o prácu uchádzať. Podporil preto plán Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF) na vytváranie integračných kurzov, ktoré by utečencom získavanie kvalifikácie uľahčili a zároveň urýchlili ich začlenenie do nemeckej spoločnosti, vrátane nájdenia práce.
Hoffmann zároveň odmietol stanovisko niektorých ekonómov, že by sa zamestnávanie utečencov zjednodušilo, keby sa na nich nevzťahovala plošná minimálna mzda. "To je absolútny nezmysel," povedal. "Vláda by takýmto krokom len postavila proti sebe utečencov a dlhodobo nezamestnaných, ktorých je v Nemecku okolo milióna," dodal Hoffmann.
Podľa neho by výnimka z minimálnej mzdy pre utečencov vyvolala sociálne napätie v krajine a mohla by zosilniť pocit neistoty, s ktorým sa predovšetkým nízkopríjmové skupiny už od začiatku európskej finančnej krízy stretávajú. Hoffmann sa obáva, že by to mohlo naďalej posilniť pravicovo populistickú Alternatívu pre Nemecko (AFD).
Minimálna mzda by sa mala zvýšiť
Hoffmann tiež vyjadril presvedčenie, že by sa minimálna mzda, ktorá teraz činí 8,50 eura na hodinu mala v blízkej dobe zvýšiť. "Výška minimálnej mzdy sa podľa zákona nemá odvíjať len od inflácie, ale mala by sledovať aj vývoj kolektívnych zmlúv v hlavných odvetviach. Vzhľadom na to, čo sa podarilo dosiahnuť pri tarifnom vyjednávaní v tomto roku, očakávam, že vládna komisia v júni navrhne jej zvýšenie ," povedal.
Podľa neho by od budúceho roka mohol minimálny zárobok v Nemecku činiť 8,85 eura za hodinu.