Príbeh úspešného Slováka. Z garáže sa dostal na špicu obchodu

Z garáže vytiahol svoju firmu až medzi top obchodníkov s potravinami na Slovensku. Pred 24 rokmi začínal doma s predsavzatím zarobiť do roka svoj prvý milión slovenských korún. Dnes je Miroslav Labaš šéfom firmy zastrešujúcej najväčší slovenský obchodný reťazec.

Tržby jeho spoločnosti vlani narástli na rekordných 216,5 milióna eur. „Rozvoj spoločnosti urýchľovalo postupné sťahovanie vždy do niekoľkonásobne väčších priestorov z rodinného domu až do bývalej textilnej fabriky. V ďalšej etape to bola expanzia cez vlastnú maloobchodnú sieť a posledné tri roky nám pomáha rásť stávka na zdravé potraviny,“ hovorí pre HN Miroslav Labaš, zakladateľ a konateľ košickej spoločnosti Labaš.

Práca na pošte
V súčasnosti najväčší domáci plnosortimentný distribútor potravín zastrešuje viac ako 780 maloobchodných predajní pod vlastnou značkou Fresh v rámci celého Slovenska. Firma Labaš sama prevádzkuje 25 supermarketov v Košickom a Prešovskom kraji. Okrem toho ešte dodáva tovar približne 2 700 aktívnym veľkoobchodným zákazníkom. Priamo zamestnáva 1 200 ľudí.

Sieť Fresh dnes okrem supermarketov firmy Labaš aktívne spolupracuje i s veľkoobchodom Libex s jeho vlastnou sieťou predajní Koruna. Spolupráca je nadviazaná i s veľkoobchodom Makos, ktorý tiež prevádzkuje predajne pod vlastnou značkou. Vo väčších predajniach košického reťazca nechýba sieť vlastných butikov L. A. Press a ďalšie doplnkové služby ako kaviareň, pekáreň, lekáreň či domáce potreby.

Miroslav Labaš na ceste k vlastnému podnikaniu vystriedal niekoľko zamestnaní. Tým prvým sa stala práca na pošte za priehradkou. Nepáčila sa mu však predstava monotónnej práce s nízkym platom. Začal teda premýšľať, ako zarábať viac peňazí, aby sa doma vyhýbali nedostatku.

Počas triedenia listov sa dal do reči s roznášačom telegramov. Doručovanie bolo lepšie platené a k dispozícii dostal i služobné auto – Trabanta. Ako kuriér pôsobil dva roky a dokonale spoznal Košice.

Nespokojnosť a vytrvalosť ho však neustále tlačila dopredu. V socializme sa všeobecne vedelo, že pracovníci čerpacích staníc, krčmári a mäsiari zarábali najviac. Do uzavretej komunity pumpárov Labaš neprenikol, ale uspel v obchodnej sieti Jednota. Pohostinstvo sa pre neho síce nenašlo, no začal pracovať ako vedúci podnikovej predajne v Košickej Belej.

Tam sa dokonale naučil, ako robiť základné účtovníctvo, inventúru aj správu zásob, ako narábať s tržbou, ako objednávať tovar. Úspešne tak prešiel viacerými pobočkami socialistickej siete potravín, až si po revolúcii vybavil v roku 1992 živnostenský list. Vtedy Miroslav Labaš po prvý raz začal zásobovať maloobchod cez vlastnú firmu.

Káva aj oriešky
V biznise začínal s kávou. Veľkoobchody ju v tom čase dodávali s maržou desať percent. Labaš ju zrazil na 3,3 percenta, čo obchodníkov okamžite zaujalo. Na osobnom aute ju vozil z Popradu.

Pre rozšírenie portfólia zákazníkov využil ďalší postreh. „Košickí obchodníci vtedy nechceli dávať tovar prevádzkam, ktoré neplatili načas. Často však išlo o malé meškania spôsobené objektívnymi dôvodmi. Tejto skupine som začal tovar ponúkať ja. Nakoniec zaplatili vždy,“ vraví Labaš.

Neskôr si pri jednej návšteve baliarní v Poprade všimol, ako z českého kamióna vykladajú oriešky. I v tomto prípade videl priestor na zrazenie ziskovosti. Za orieškami si to namieril priamo do Varnsdorfu. Týmto štýlom odkrýval stále nové obchodné príležitosti a jeho ponúkaný sortiment sa rozrastal. Pár rokov po prvých nákupoch kávy a rozvoze autom dosahoval mesačný obrat v objeme 1,33 milióna eur.

Na Slovensko však postupne prenikli zahraničné reťazce, čo zásadne zmenilo trhové podmienky. Nevyhnutnosť prevádzkovať vlastné predajne sa už z hľadiska zabezpečenia odbytu nedala prehliadnuť. S ponukou vstupu do nákupnej aliancie ho oslovilo české zoskupenie Slovpos. Šlo o podnikateľov, ktorí doma v Česku pod značkou Bala spojili viacero nezávislých obchodov a veľkoskladov.

Základná myšlienka sa Košičanovi pozdávala, detaily už nie. Slovpos preto na Slovensku začal bez neho. Keď však dva roky po rozbehu vykázal veľkú stratu, ponuka prišla znova. Podmienky už boli menej striktné, do firmy prišli noví ľudia. „Náš obrat v Bale pri vstupe predstavoval približne 50 percent. Tak sme spomedzi ôsmich spoločníkov získali najväčší podiel,“ hovorí.

Po prevzatí riadenia spustil systémové zmeny. Marža sa zreálnila, centrálne faktúry boli minulosťou. Podstatu aliancie sústredil na spoločné letáky, reklamu a nákupy.

Zdravšie potraviny
V krátkom čase združilo zoskupenie pod svoje krídla približne 700 obchodov. Zlomový moment prišiel pri predaji partnerského veľkoskladu novej firme. Labaš mal iný názor na podnikanie nových spoločníkov a v júni 2010 sa rozhodol pre rázny krok. Z večera do rána rozbehol novú alianciu a zmenil názvy obchodov na Fresh. Podmienkou členstva v aliancii sa stala požiadavka, že Labaš bude jediným majiteľom značky. Tá po odchode z Baly začínala s 378 predajňami, v súčasnosti dosahuje číslo 780 obchodov.

Posledné tri roky reťazec stavil na zdravú výživu. Ponúka viac ako 200 druhov výrobkov z fariem, bio, diabetické i bezlepkové potraviny. Ich podiel z roka na rok narastá, aj keď zatiaľ z celkových tržieb firmy tvoria malé percento. „Uvedomil som si, že za zdravotnými problémami ľudí sa skrývajú potraviny a tie predávame aj my. Máme na tom svoj podiel, ale dokážeme to zo svojej pozície zmeniť,“ dodáva.

Miroslav Labaš dokázal zalobovať u výrobcov a ovplyvnil tak výrobné receptúry mnohých z nich. Chemické látky alebo konzervanty museli dodávatelia nahradiť prírodnými či zdravie menej ohrozujúcimi zložkami.

DOTAZNÍK
Ktoré jedno byrokratické opatrenie vám najviac komplikuje prácu?
Zákonov alebo opatrení je viacero. Ťažko vybrať práve jedno konkrétne z rôznych hlásení, štatistík a kontrolných výkazov. Najviac nám komplikuje život prístup zo strany štátnych orgánov napríklad pri otváraní novej predajne. Komunikácia s úradmi pri vybavovaní povolení je niekedy veľmi zložitá. Niektorí úradníci nedodržujú lehoty alebo ich naťahujú,
iní idú nad rámec zákona. Ak môžu niečo vybaviť za dva dni, nech to nevybavujú mesiac.

Ak by ste mohli zaviesť jedno podnikateľské opatrenie, ktoré by to bolo?
Zjednodušil by som daňový kalendár pre podnikateľov. Hlavne by som však zmenil trocha nešťastne napísaný zákon o neprimeraných obchodných podmienkach. Nie je predsa možné, aby
ste v obchode s potravinami dostávali pokutu za dve zhnité paradajky a konzervu po záručnej lehote, a pri opakovaní aj násobne vyššie sankcie. Neviem, čo autorov viedlo k takejto formulácii, ale obchod asi nikdy neprevádzkovali. Ak však vo firme úrady zistia nedostatky, tak to musíme znášať. Zamestnávame 1 200 ľudí, chyba sa môže stať.

Stretli ste sa v biznise s korupciou?
My sa korupčne veci vybavovať nesnažíme. Buď to dostaneme riadne alebo nie. Úplatky nikomu
dávať nebudeme. Nestretli sme sa ani s tým, že by od nás niekto niečo také požadoval.

Myslíte si, že podnikateľské
prostredie sa skultúrňuje?
Ak porovnám úroveň z porevolučného obdobia a dnes, tak je kultúrnejšie a sofistikovanejšie. S príchodom automatizácie, výpočtovej techniky a manažérskych postupov sa zefektívnila naša práca. Z hľadiska histórie našej firmy sledujeme obrovský pokrok.

Čo sa podľa vás v biznise zlepšilo?
Veľmi málo sa stretávame s tým, že by bol niekto podvodník alebo neplatil, oproti minulosti. Ostali už iba dlhodobo podnikajúce čestné firmy. Podnikatelia prešli sitom a trh sa vyčistil.

Malo by sa Slovensko inšpirovať v ekonomických otázkach nejakou inou krajinou?
Nemám podrobný prehľad o zákonoch v okolitých štátoch, ale Čína zaznamenala v posledných
rokoch nebývalý rozvoj. Ten sa dial na úkor iných vecí, najmä znečistenia životného prostredia. Páčil by sa mi taký model, pri ktorom by výrazne rástla ekonomika, ale bez negatívneho dopadu na zdravie ľudí a životné prostredie. Myslím si, že sa to dá.

Bolo pre Slovensko euro výhodou alebo príťažou?
Pre naše podnikanie euro výhodu predstavuje. Jednotná mena nám pomáha v tom, že netreba
peniaze zamieňať a nestrácame na kurzových rozdieloch.