Po vojne sa Taliansko pustilo do obnovy rozvrátenej ekonomiky. Darilo sa jej to predovšetkým na severe krajiny, na juhu o dosť menej. Preto sa talianska vláda rozhodla dotovať chudobný juh z daňových výnosov severu. Peniaze však častokrát končili u mafiánov z Cosa Nostry, píše iDnes.cz.
Miracoli economico
Po druhej svetovej vojne sa Taliansko, podobne ako západné Nemecko alebo Francúzsko, sústredilo na obnovu vojnou rozvrátenej ekonomiky. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch sa v týchto krajinách postupne prejavovalo oživenie, pre ktoré sa vžilo označenie hospodársky zázrak (Wirtschaftswunder, Miracoli economico).
Avšak niekde nebol ekonomický vzostup rovnomerný. Práve medzi talianskymi regiónmi sa prejavovali výrazné rozdiely. Zatiaľ čo robotníci v severotalianskej Lombardii alebo Benátsku zarábali podobne ako ich britskí, francúzski a západonemeckí kolegovia, na juhu Talianska boli platy päťkrát nižšie.
Zároveň panovali veľké rozdiely na samotnom juhu Talianska, ktorému sa hovorilo Mezzogiorno. Lepšie to bolo vo väčších mestách, napríklad v priemyselnom Bari, Palerme a najmä Neapole, horšie potom na vidieku s nízkou výkonnosťou zaostalého poľnohospodárstva a relatívnou preľudnenosťou.
Nízku životnú úroveň zvýrazňovalo tiež suché podnebie s nekvalitnou a málo úrodnou pôdou. Iba nepatrná časť obyvateľstva s väčšími poľnohospodárskymi usadlosťami žila v nadštandardných životných podmienkach.
Peniaze daňových poplatníkov zneužívala aj Cosa Nostra
Vzhľadom k prehlbujúcim sa rozdielom sa talianska vláda chopila možnosti využiť zvyšujúce sa daňove výnosy vďaka ekonomickému vzostupu severného a stredného Talianska. Získané finančné prostriedky mali byť investované do rozvoja chudobného juhu a v roku 1950 vznikol fond Cassa del Mezzogiorno. Svojou koncepciou síce pripomínal modernizačné snahy fašistickej vlády z tridsiatych rokov, jeho tvorcovia sa však pochopiteľne radšej odvolávali na úspešný projekt Úradu pre správu rieky Tennessee v USA z tej istej doby.
Do fondu vláda celkovo vložila 1,5 bilióna lír, z čoho dve tretiny boli sústredené do priemyslu. Ďalšie prostriedky slúžili na rozšírenie siete ciest, akvaduktov či elektrifikáciu vidieka. K znateľnému zlepšeniu vzdelanosti a zdravotného stavu miestneho obyvateľstva poslúžila aj výstavba 1 600 škôl a 160 nemocníc.
Prostriedky z fondu boli však často zneužívané talianskou mafiou, najmä organizáciou Cosa Nostra. Jej kontrolované firmy získavali skrz fond lukratívne stavebné zákazky, za čo sa vládnucim kresťanským demokratom revanšovali ovplyvňovaním volebného správania južanského obyvateľstva. Celkovo bola takto zneužitá približne tretina všetkých preinvestovaných financií.
Oceliarne sa stali katedrálami uprostred púšte
Tiež výstavba nových priemyselných kapacít sa na modernizáciu talianskeho juhu prejavila dvojsečne. Preukázateľne sa síce znížila nezamestnanosť, lenže budované fabriky sa vyznačovali vysokou mieru automatizácie bez nutnosti zamestnávať veľké množstvo robotníkov.
A tak k zníženiu nezamestnanosti medzi rokmi 1951 a 1967 prispela najmä migrácia dva a pol milióna obyvateľov juhu za prácou do rozvinutejších častí severného Talianska alebo do zahraničia, ako aj prezamestnanosť vo verejnej správe a štátnych podnikoch.
Preto sa zámer povzbudiť vzostup celého regiónu výstavbou megalomanských oceliarní v Tarente či rafinérií na Sicílii zlyhal. Tieto moderné stavby zostali naopak akýmisi "katedrálami uprostred púšte" bez napojenia na miestnu ekonomiku a vplyvu na revitalizáciu svojho okolia. Okrem toho časť pripravovaných a už čiastočne preplatených projektov zostala iba načrtnuté na papieri, inde dodnes chátrajú nedokončenej skelety továrenských hál.
Uvedené prešľapy, prípady defraudácie a s ňou spojená korupcia poukazujú na chronické problémy štátnych agentúr, ktoré sa v rôznych dobách a v rôznych krajinách periodicky opakujú. Hoci sa fondu Cassa del Mezzogiorno podarilo do svojho zrušenia v roku 1984 významne zlepšiť stav infraštruktúry a životnej úrovne v južnom Taliansku, zostáva varovným príkladom, ako pri dobrej vôli pomáhať, zlepšovať a modernizovať, dochádza k zneužívaniu peňazí daňových poplatníkov.